nevesta -y -viest ž.
1. žena, kt. sa vydáva al. je pred svadbou, mladucha: ženích s n-ou, n. v bielom
2. dievča (súce) na vydaj: hľadať si n-u
3. synova manželka;
nevestička -y -čiek ž. zdrob. expr.
nevesta -ty neviest ž. 1. ▶ žena, ktorá sa vydáva al. ktorá má pred svadbou, mladucha: pekná, mladučká, šťastná n.; svadobná výbava pre nevesty; n. v bielom v bielych svadobných šatách; priviesť nevestu k oltáru; n. sa vydávala so závojom; ženích a n. sa pobozkali; Chceli ho dokonca oženiť. Našli mu nevestu, dobré, bucľaté žieňa s kyprým telom. [M. Zelinka] 2. ▶ manželka ženatého syna vo vzťahu k jeho rodičom: dobre si rozumie s budúcou nevestou; Supova mama prišla do rekreačného strediska autom a priviezla so sebou aj jeho frajerku, svoju nádejnú nevestu. [B. Šikula]; Lenže tá, syn môj, tá nikdy nebude mojou nevestou! Neprekročí prah môjho domu. [L. Ťažký] □ ísť za nevestu po sobáši žiť s manželom v dome jeho rodičov 3. ▶ dievčina, žena, ktorá by sa mohla stať manželkou (z pohľadu slobodného muža): hľadať si nevestu; doviedol si nevestu z Čiech; to je moja n. □ Kristova nevesta, nevesta Kristova cirk. a) označenie Kristovej, kresťanskej cirkvi b) žena, ktorá sa zaviazala zasvätiť život Bohu, cirkvi, mníška, rehoľná sestra ▷ nevestička -ky -čiek ž. hypok. ▶ (často v oslovení): veľa šťastia, n.! Pekná nevestička! - pochválil Vilmu a uštipol ju na líce. [V. Šikula]; Nechcem ja hrdé dievky, len samé nevestičky. [ľudová pieseň]
nevesta žena, ktorá sa vydáva al. má pred svadbou • mladucha • vyvolená
nevesta, -y, -viest ž.
1. žena zasnúbená mužovi, za ktorého sa v krátkom čase vydá: žena krátko po svadbe, mladucha: mladá n., n. ako ruža;
2. dievča súce na vydaj: nahovoriť niekomu n-u; hľadať si, vyhliadnuť si, nájsť si n-u;
3. synova manželka v pomere k jeho rodičom;
nevestička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) nevesta; (bez) nevesty; (k) neveste; (vidím) nevestu; (hej) nevesta!; (o) neveste; (s) nevestou;
(tri) nevesty; (bez) neviest; (k) nevestám; (vidím) nevesty; (hej) nevesty!; (o) nevestách; (s) nevestami;