neverný príd. kt. porušuje vernosť: n. manžel, byť n. zásadám;
neverne prísl.;
nevernosť -i ž.
neverný -ná -né príd.
neverný -ná -né príd. 1. (i komu) ▶ porušujúci vernosť v manželskom al. partnerskom vzťahu nadviazaním iného ľúbostného vzťahu; op. verný: n. partner, muž; neverná žena, manželka; pomstiť sa nevernému druhovi; Počas ich manželského zväzku mu nebola ani raz neverná. [D. Mitana] 2. (i komu, čomu) ▶ porušujúci vernosť zásadám, ideám; porušujúci záväzky voči ľuďom; svedčiaci o nedostatku vernosti: n. strážca; panovník zhabal majetok neverným šľachticom; nie som neverná svojim starým priateľom - tí ostávajú; Keď je niekto neverný hocijakému sľubu - úplne všeobecne, ako môže byť verný vo vysokej politike? [Týž 2010]
neverný ktorý nedodržiava sľuby (vernosti), záväzky; ktorý prestáva byť (citovo) oddaný (op. verný) • vierolomný: neverný, vierolomný manžel; je neverný svojim zásadám • cudzoložný (spojený s cudzoložstvom): cudzoložná žena • kniž. perfídny (podlo neverný): perfídny človek • zradný (zrádzajúci sľuby vernosti, oddanosti): neverný, zradný sluha • falošný (obyč. v citoch, láske)
vierolomný ktorý zradil dôveru; svedčiaci o zrade • zradný: vierolomný, zradný človek; zradný čin • neverný (ktorý porušuje vernosť): neverný partner • kniž. perfídny • podlý (ktorý je morálne nízky; svedčiaci o tejto vlastnosti): podlí ľudia, podlé skutky • bezcharakterný (ktorý nemá pevný charakter; svedčiaci o tom): bezcharakterný lump, bezcharakterné správanie • nečestný (ktorý nekoná čestne, ktorý je v rozpore s čestnosťou): nečestný obchodník, nečestné konanie • bezzásadový (ktorý nemá pevné zásady): bezzásadová politika
neverný príd.
1. nedodržiavajúci vernosť v láske: n. mládenec, n-á milenka; n. muž, n-á žena;
2. arch. nesvedomitý, nečestný, nestatočný: n-í šafári (Vaj.);
3. zried. nevystihujúci pravdivosť, nevýstižný: Slová nič nezachytia, sú slabé a neverné. (Vaj.);
nevernosť, -ti ž. porušenie vernosti (obyč. v láske)
neverný príd. ktorý porušuje (obyč. manželskú, partnerskú) vernosť: Frajerka či je neverná (Kameňany REV); Ke_ci bola neverná a z iníma si sa vláčela, móžeš čileg it! (Val. Belá PDZ); Vém, že mi bó ňeverní, ale so_mu to šecko otpusťila (Golianovo NIT); ňeverní muš (V. Bielice TOP)
neverný príd 1. nedodržujúci, porušujúci vernosť; vierolomný: o, ty neverný šoltys terkartský, nemels nad Bazaldem žádné lítosti (ASL 1678/ 1756); vi od ottza preklyáté i zlé szlúsi nyeverné (HPS 1752); perjurus: krywoprjsažný, newerny; fides testium vacillat: newerny swedkowé (KS 1763); newerna manželka (PUKANEC 1789); casto prichazame na to, že proty kralu rebellanti a newerni protiwnicy zustawame (MiK 18. st) 2. nečestný, nestatočný, nepoctivý, zlý: Bože, ktery gsy pro hriechy lidske tento newerny swet trestal (BAg 1585); neposlúchaj, má najmilšá, neverných lidí (PV 1595- 1608); neboja sa lidé od bašúv neb vajdov jako od neverných pažerníkúv Nemcúv (ASL 1674/ 1756-89); newerná gest rádda dussi daná od tela (BlR 18. st) 3. (obyč. o reči) nevýstižný, nevystihujúci skutočnosť, nepravdivý: verba superlata: newerné powedeňá; excedit fidem haec res: táto wec gesť ňewerná (KS 1763) 4. neveriaci v Boha, bezbožný: wssychňy lide magý zase zmrtwých wstati, werňý žiwot wečný myťi, newerňý do pekla gyťi (CC 1655); tsi szu také nyeverné, chtoré bi Boha znalyi? (MCa 1750); irreligiosus: bezbóžny, bohaprázny, nepobóžny, newerny (KS 1763); Tomasse newerneho utwrzugicj (CS 18. st) neveriaceho v Kristovo zmŕtvychvstanie; geich srdce ku Bohu newerne, neposlussne, nedobre biwa (SJ 18. st); subst n. m 1. kto porušuje vernosť, vierolomný človek: (Tarquinius) we wezeny postaweny any wernym, any newernym milost preukazaty nemohel, nebo newerny w teg uskosty ho opustyly (MC 18. st) 2. nečestný, zlý človek: newernym a ohizdnym y wssecknim lharom pryprawen gest dil gegich na gazere (AgS 1708); newerny a podwrátliwy su s tebú (KB 1756) 3. neveriaci, neverec, pohan: kdo zaprel gest wjru a gest horssy nežli newěrny (MP 1718); wlož prst swúg sem a wiď ruki mé y roztáhni ruku swú a wpústi do boku mého, a nebuď newěrny, ale wěrny (KB 1756); -e, -o prísl k 1: neb Geho Welikomožnosti panu newerne služily (BUDATÍN 1690 E); (Sabina z Rakúskej krajiny), ktera manžele sweho newerne zanechala (PUKANEC 1788); spis Nagy Ondrega, ktery newerne manželku swogu uskočil (Kur 18. st); k 2: kdez by gedneho newiernie giali, netrzeba gemv toho plniti (ŽK 1473); beda tobe, genž newerne dělass (COB 17. st); nech sa wam newerno newidj, že gakožto hnitj mrtwych widjte a na popel prewrácati se y na prach (BlR 18. st); k 3: newerňe položili na papír dúchodi (BPr 1787); -osť ž 1. porušovanie vernosti, vierolomnosť: pro newernost a nedbanlywost gegy, kterou proty nemu prokazowala (PREŠOV 1643); ode mnie pre gegj newernost wyobcowana czera (DUBNICA n. V. 1722); Yudassowa newernost (MS 1758); král pokutu newernosty a kacjrstwa poznal (PrW 1780) 2. nečestnosť, nízkosť, nestatočné konanie, podvod: aby se wistrihálý kradeže a newernosti (BK 1581); zadnu newernost nedokazoval, o nemž nicz než všeho dobre a chvalitebneho vipravovati a svedcžiti mužeme (HOLÍČ 1699 E); gedenkaždy ucžen ma se od hanebnych wistupku a newernostj zdržawat (CA 1782) 3. nevera, bezbožnosť: hrychi yakossto modloslužebstwi, newernost (TC 1631); powstal z newernosti sweg židowskeg Pawel (MS 1758); král pokutu newernosty a kacjrstwa poznal (PrW 1780)