neveriaci
I. príd. pochybujúci, nedôverčivý: n. pohľad
● kniž. n. Tomáš, tomáš pochybovačný človek;
neveriaco prísl. neveriacky
II. neveriaci m.
1. kto neverí v Boha, neverec
2. zastaráv. nie kresťan (z hľadiska kresťana)
neveriaci -ceho pl. N -ci G -cich m.
neveriaci -ca -ce príd.
neveriaci1 -ca -ce príd. 1. ▶ ktorý neverí v existenciu Boha; ktorý nie je stúpencom žiadneho náboženstva; op. veriaci1: neveriaci spoluobčania; Myslím si, že i neveriaci ľudia by mali poznať Bibliu a biblické príbehy, pretože celé umenie západnej civilizácie je popretkávané biblickými citáciami. [InZ 2001] □ neveriaci Tomáš (podľa Biblie) jeden z dvanástich učeníkov, ktorý spočiatku neuveril Ježišovmu zmŕtvychvstaniu a zjaveniu sa vo viditeľnej podobe, ↗ i fraz. 2. ▶ vyjadrujúci údiv, pochybnosti o pravdivosti niečoho; svedčiaci o neochote uveriť niečomu: n. výraz na tvári; zvolať neveriacim tónom; počúvať správu s neveriacim úžasom; Takmer neveriacim pohľadom sa Alžbeta zadíva na svoje zrednuté vlasy. [A. Baláž] ◘ fraz. neveriaci Tomáš/tomáš nedôverčivý, pochybovačný človek, ktorý napriek presvedčivým argumentom neprestáva pochybovať
neveriaci2 -ceho pl. N -ci G -cich m. 1. ▶ kto neverí v existenciu Boha; kto nie je stúpencom žiadneho náboženstva, neverec, bezverec; op. veriaci2: neveriaceho ťažko presvedčiť; verejnoprávnosť médií znamená rešpektovať aj neveriacich, aj veriacich 2. publ. ▶ kto neprijíma pravdivosť nejakej informácie, existujúceho stavu: každý n. sa môže informáciu overiť v Zákonníku práce; Neveriacich asi presvedčí jediný údaj - vlani sa cez internetový obchod so stavebninami a stavebnými prácami uskutočnili obchody za 135 miliónov korún. [HN 2003] ▷ neveriaca -cej pl. N -ce G -cich ž.: Nebola a nie som zvlášť pobožná, nie som si načistom, či som veriaca, viem však, že nie som neveriaca. [L. Ťažký]
ateista stúpenec ateizmu • neverec • neveriaci • bezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesá • obyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohan • expr. bohaprázdnik (Timrava) • hovor. expr.: neznaboh • neznajboh
ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenie • neverecký • neveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človek • nenáboženský (op. náboženský) • expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládež • materialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie
bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriaci • neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy • ateistický (op. teistický): ateistická výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský • expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet • bohapustý • bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky • rúhavý • rúhačský • bohorúhavý • bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči • hriešny • nemravný • nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život • skazený (mravne): skazený svet • svätokrádežný
malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku
nedôverčivý ktorý len veľmi ťažko niečomu verí, uverí; často pociťujúci al. vyjadrujúci nedôveru, pochybnosti al. podozrenie (op. dôverčivý) • pochybovačný: nedôverčivý, pochybovačný človek; v odpovedi zaznel pochybovačný tón • neveriaci • maloverný • kniž. skeptický (ktorý skoro ničomu neverí; op. aj naivný): mamin neveriaci pohľad; mať skeptické názory na budúcnosť • podozrievavý • upodozrievavý (pociťujúci al. vyjadrujúci podozrenie): klásť podozrievavé, upodozrievavé otázky
neveriaci1 p. nedôverčivý
neveriaci2 p. ateista
neveriaci, -eho m. človek, ktorý neverí (obyč. v boha), neverec
neveriaci i neverlivý príd. iba v spoj. L. ňeveríci Tomáš (Kokava n. Rim. RS), ňeverľivi Tomaš! (Brezina TRB) - pochybovačný človek
neverlivý p. neveriaci
neveriaci [-ríc-] príd kt. neverí v Boha, pochybuje o Bohu: kniže sweta tohoto srdce swogjch newerycjch sinu zatemnil (WO 1670); gestli která žena werícá má muža newerícého (BN 1796); nebo bezbozneho a newericiho čloweka odsuzuge (CS 18. st); ňe len duše newerycych pohanuw, ale y djablowe budu na očy nadhadzowati a domluwati (CDu 18. st); subst n. m neverec: netahnete garma z newerjcjmy (WO 1670); (smrť) morduje neopatrných a newericých (SK 1697)