nevedomý príd.
1. kt. nie je s niečím oboznámený, nepoučený, nevediaci, neznalý: n-í ľudia, robiť sa n-ým
2. nie úmyselný, mimovoľný, neuvedomený: n-á urážka, n-é pohyby;
nevedome prísl. nevedomky;
nevedomosť -i ž.
1. neovládanie niečoho, neznalosť: z n-i sa dopustiť niečoho
2. zaostalosť, nevzdelanosť: bojovať s n-ou
nevedomosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť al. stav toho, kto je nevedomý1, kto al. čo odzrkadľuje nedostatok informácií, poznatkov o niečom, nevedenie; syn. neznalosť: hlboká, trestuhodná n.; právna n.; omyl z nevedomosti alebo z nedôslednosti úradníka; predstierať n.; robiť niečo z nevedomosti; prieskum ukázal veľkú n. občanov v oblasti financií; Petície občanov majú korene v absolútnej nevedomosti. [Sme 1996] 2. ▶ chýbajúci poznatok; syn. neznalosť; op. vedomosť: prísne posudzovať nevedomosti z dejín; odhaliť drobné nevedomosti účastníkov diskusie; pre nevedomosti z matematiky robil reparát ◘ fraz. žiť v [sladkej/blaženej] nevedomosti nemať dostatok informácií o niečom, čo by spôsobilo starosti al. vyvolalo nepokoj a pripravilo o pocit blaha, spokojnosti
nevedomosť p. neznalosť
neznalosť nedostatok poznania • nevedomosť: z neznalosti, z nevedomosti sa dopustiť niečoho
1. nepoznajúci niečo, nevediaci o niečom: Hrčková i prisvedčila, i nie, robiac sa nevedomou. (Hor.)
2. nevzdelaný, prostý, neskúsený: n-í dedinčania (Ondr.);
3. ktorý si neuvedomujeme, ktorý nie je vo vedomí: n-á chyba, n. pud;
4. zastar. neznámy: Ale ku šťastiu cesta nevedomá. (Sládk.);
nevedomosť, -ti ž. neznalosť, nedostatok vedomostí
(jedna) nevedomosť; (bez) nevedomosti; (k) nevedomosti; (vidím) nevedomosť; (hej) nevedomosť!; (o) nevedomosti; (s) nevedomosťou;
(štyri) nevedomosti; (bez) nevedomostí; (k) nevedomostiam; (vidím) nevedomosti; (hej) nevedomosti!; (o) nevedomostiach; (s) nevedomosťami;