nevedomky prísl. neuvedomiac si, mimovoľne, nevedome, nevdojak, nechtiac: n. sa dopustiť omylu, n. sa pohnúť
nevedomky prísl. 1. ▶ bez účasti vedomia, bez vlastnej vôle, automaticky, nevedome; op. vedomky: myslieť na niekoho n.; Vedome aj nevedomky si osvojoval niektoré jeho spôsoby. [L. Ballek]; Akých preveľkých omylov sa už ľudstvo dopustilo. Vedomky i nevedomky! [I. Hudec]; Najskôr nevedomky a potom celkom vedome hľadáme komplikácie. [InZ 2002] 2. ▶ konajúc bez rozmýšľania, uvažovania, neuvedomiac si, nevedome, neuvedomene; syn. nevdojak, nechtiac; op. náročky, úmyselne: n. žmurkať očami; n. zaškrípať zubami; n. prikývol; Jakub si nevedomky vzdychne. [A. Baláž]
mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne) • nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverám • nevoľky • zried. mimovoľky • zastar.: nevoľne • nevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cesty • nechtiac • nechtiačky • nechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miesto • bezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelo • nevedomky • nevedome • podvedome • neuvedomene • zastar.: neuvedomele • nepovedome • bezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vrecka • neúmyselne • inštinktívne • reflexívne • reflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranu • samovoľne • spontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáči • automaticky • mechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdu • nenáročky • nezámerne • zried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa
porov. aj mimovoľný
nevedomky p. mimovoľne
nevedomky prísl. neúmyselne, mimovoľne, bez uvedomenia si, nevdojak: Robí to nevedomky. (Ráz.) Pozrela hore, i to takmer nevedomky. (Čaj.) Andrej nevedomky cíti svoj koniec. (Taj.)