neurčitý príd. kt. nie je dosť výrazný al. vymedzený, nejasný, op. presný, určitý: n-é obrysy, n. pocit; človek n-ého veku; lingv.: n. člen; n. (slovesný) tvar kt. nevyjadruje kategórie spôsobu, času ani osoby; n-é číslovky, zámená;
neurčite, neurčito prísl.: n. odpovedať;
do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;
neurčitosť -i ž.
neurčitosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čomu chýba presná vymedzenosť obsahu, významu, platnosti; syn. nejasnosť, nejednoznačnosť; op. určitosť: významová n. slova; n. vo vzťahoch; n. pojmu globalizácia; n. a nestálosť situácie; Neurčitosť telegramu ma celkom rozladila. [E. Borčin] 2. ▶ čo nie je dostatočne jednoznačné, čo nemá presný určitý tvar, nevýraznosť: nervozita z predvolebnej neurčitosti; [Ľudí] mätie neurčitosť, neurčité postavenie. [L. Ballek]; Jej uzávery obsahujú viacero neurčitostí. [V. Šikulová] □ fyz. princíp neurčitosti (v kvantovej mechanike) princíp, podľa ktorého nemožno určité dvojice fyzikálnych veličín (napr. polohu a hybnosť častice) určiť s ľubovoľnou presnosťou súčasne
neurčitý príd. ktorý nie je určitý, nie presne vymedzený al. určený, nie dosť istý, nevýrazný, nejasný: n-á odpoveď, n. výraz (v tvári), n-á rozpomienka, n-é obrysy, n-á túžba, n. pocit strachu; gram.: n. slovesný tvar nevyjadrujúci osobu a číslo; n-á číslovka, n-é zámeno, n. podmet;
neurčite i neurčito2 prísl.;
neurčitosť, -ti ž.
(jedna) neurčitosť; (bez) neurčitosti; (k) neurčitosti; (vidím) neurčitosť; (hej) neurčitosť!; (o) neurčitosti; (s) neurčitosťou;
(štyri) neurčitosti; (bez) neurčitostí; (k) neurčitostiam; (vidím) neurčitosti; (hej) neurčitosti!; (o) neurčitostiach; (s) neurčitosťami;