neurčitý príd. kt. nie je dosť výrazný al. vymedzený, nejasný, op. presný, určitý: n-é obrysy, n. pocit; človek n-ého veku; lingv.: n. člen; n. (slovesný) tvar kt. nevyjadruje kategórie spôsobu, času ani osoby; n-é číslovky, zámená;
neurčite, neurčito prísl.: n. odpovedať;
do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;
neurčitosť -i ž.