neukončený -ná -né príd. ▶ ktorý sa celkom nezavŕšil, neukončil, ktorý nie je dovedený do úplnosti; syn. nedokončený: n. legislatívny proces; neukončené súdne spory; ťažko nájde prácu človek s neukončeným základným vzdelaním ▷ ↗ i ukončiť
neskončený ktorý nie je v konečnom štádiu, ktorý nemá koniec • nedokončený • nezakončený • neukončený: neskončený, neukončený príbeh • nehotový: neskončený, nehotový doktor; odovzdať nehotovú robotu • rozrobený • hovor. expr. rozbabraný (na ktorom sa ešte pracuje): odvolali ho od rozrobeného, rozbabraného pokusu
neukončený príd. ktorý nie je ukončený, neskončený: n-á práca, n. dej, n-á veta;
neskončenosť, -ti ž.