netreba1 vetná prísl. (s neurč., s 2. p., zried. s 1. p. i so 4. p.) nie je potrebné, nenačim: No, no, netreba sa hneď zato nadúvať. (Kuk.) K tomu netreba nijakého umenia. (Urb.) Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu. (prísl.)
netreba2, -y, -trieb ž. expr. zried. netrebný človek: Že pánboh trpí takú netrebu. (Heč.)