netreba prísl.
netreba prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) v spojení s neurčitkom 1. ▶ vyjadruje, že nie je potrebné, nutné dej vykonať, nemusí sa, nežiada sa: n. sa hádať; n. o všetkom pochybovať; pomôžem ti? - n.; n. osobitne vysvetľovať podmienky súťaže; nič n. preháňať; n. sa čudovať, že je iný ako ostatní; veľa toho n. bolo so sebou brať; jeho n. bolo dráždiť; Netreba sa priveľmi hnať do práce, aby niečo zostalo aj na pondelok. [R. Sloboda] 2. ▶ vyjadruje, že nie je potreba, nutnosť existencie, vlastnenia niečoho: n. potvrdenie od zamestnávateľa; na výstavbu prístrešku n. stavebné povolenie; K hudbe netreba peniaze. [DF 2000]; Netreba veľkú fantáziu na to, aby si človek domyslel ďalšie dôsledky. [KN 2005] ◘ fraz. k tomu netreba komentár všetko je jasné; mne to netreba hovoriť mne je to jasné; netreba mať veľké oči nemaj, nemajte prehnané nároky; netreba mu dva razy hovoriť/povedať je hneď ochotný niečo urobiť al. pomôcť; netreba si robiť ťažkú hlavu netráp sa, netrápte sa; žart. al. iron. viac mu k šťastiu netreba a) uspokojí sa aj s málom, resp. s tým, ako to je b) rozhorčenie v nepríhodnej, nepríjemnej situácii ◘ parem. kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu
netreba1 vetná prísl. (s neurč., s 2. p., zried. s 1. p. i so 4. p.) nie je potrebné, nenačim: No, no, netreba sa hneď zato nadúvať. (Kuk.) K tomu netreba nijakého umenia. (Urb.) Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu. (prísl.)
netreba2, -y, -trieb ž. expr. zried. netrebný človek: Že pánboh trpí takú netrebu. (Heč.)
netreba ž. expr. nemotorná osoba, nemotora (často ako nadávka): Ti ňetreba ňetrebná! (Prievidza)
netreba vetná prísl nie je potrebné: aneb gest mu dano, anebo pogiczyano a on geho od nikoho sa newzal, toho gemv zase netreba wraceti (ŽK 1473); Guzemu bula po woli, ale toho mu netreba bulo (BARDEJOV 1662); netreba chwatati listi zo stola (TURIEC 1665); nech se nowiny ustoga, netreba hned wssemu weriti (SiN 1678); žeby ste gich odeslaly wozit, netreba bude platit (SÁSOVÁ 1693); chalupi, zemy, luky ziadnemu netreba dopustit uziwat (M. KAMEŇ 1713); jestli previnyeu, nyetreba mu bolo tak blizit a jeho roskrvavit, ale spusobom potrestat (OPONICE 1747) F. kde ho n. kde je nežiaduci: y tam, kde ho netreba, ňepozorňe wchodi (GV 1755)