netopier -a mn. N a A -e m. malý lietajúci cicavec loviaci v noci hmyz; zool. netopiere Chiroptera;
netopierí príd.: n-ie krídla
netopier G a A -ra pl. N a A -re A hovor. i -rov m.
netopier G a A -ra pl. N a A -re m. 1. ▶ menší cicavec z čeľade večernicovitých s lietacími blanami s veľkým rozpätím, maličkou guľatou hlavou a vzpriamenými ušnicami, živiaci sa hmyzom a loviaci za súmraku al. v noci so schopnosťou lokalizovať sluchom prekážky: jaskyňa plná netopierov; chrániť vzácne netopiere; Decká, popriliepané na strome, čušali ako netopiere. [V. Šikula]; V prítmí salónika poletovali moje myšlienky ako splašené netopiere. [P. Vilikovský]; Z výšky, ako roztvorený dáždnik, sa spúšťal veľký netopier. [D. Hevier] □ zool. netopier obyčajný syn. netopier veľký Myotis myotis; netopier svetlý syn. ucháč svetlý Plecotus auritus □ netopier upír ľudové označenie drobného netopiera upíra červeného (Desmodus rotundus) žijúceho v teplých oblastiach Strednej a Južnej Ameriky a živiaceho sa krvou hospodárskych zvierat 2. iba pl. netopiere zool. ▶ rad menších cicavcov s lietacou blanou natiahnutou medzi mimoriadne predĺženými prstami predných končatín, zadnou končatinou a telom a s dobre vyvinutým hmatom, čuchom a sluchom (kalone, podkováre, večernice, netopiere) (Chiroptera) ◘ fraz. mať uši ako netopier a) mať veľké, obyč. odstávajúce uši b) mať veľmi dobrý sluch ▷ netopierik G a A -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov m. zdrob. i expr.: mali sme doma netopierika; netopieriky spia zavesené dolu hlavičkou; netopierisko -ka pl. N -ká G -risk s., v sg. i m. zvel.: kde ten n. jeden je?; Hentie netopieriská. Keď sme mali svadbu, aj vtedy lietali tak nízko. [V. Ferko]; netopierka -ky -rok ž. hovor.: Vedľa netopiera [v príbehu] vystupuje aj netopierka. [Milan Ferko]
netopier, -a, mn. č. -e m. cicavec lietajúci v noci a chytajúci hmyz: Pustia sa nocou, ani netopiere. (Ráz.); (chlap) s ušami priezračnými a širokými ako u netopiera (Tim.); zool. netopiere (Chiroptera) rad cicavcov: n. ušatý (Plecotus auritus); n. obyčajný (Vespertilio murinus);
netopierí, -ia, -ie príd.: n-ie krídlo, n-ia blana
nedopiar p. netopier
netopier m. (netopiar, nedopiar) 1. strsl, zsl malý lietajúci cicavec, zool. netopier (Chiroptera): V kostoľňej väži sa ňetopiere (Čierny Balog BRE); Vešer liacú netopiare (Kameňany REV); Ňetopiere zime spia (Návojovce TOP); Ňetopíri sa cez dzeň skovávajú na povaloch po_ctrechú (Brvnište PB); sľepej ňetopier (Selce KRU); nedopiar (Šivetice REV); ňetopér (Ozdín LUČ); netopír (Stupava BRA, Lukáčovce HLO) F. aľe ľieta po tej ďeďiňe aňi ňetopier (Blatnica MAR) - pohybuje sa rýchlo a bez rozmyslu 2. expr. nadávka nedospelému (obyč. menšiemu) chlapcovi, fagan: Počkaj, ti netopiér, rás ta tu chicím, potom ci aj uši vitrhán a nebudež mi uš chodzid na čerešne (Šípkové PIE); Ale takí netopír a bude mi tu papuluvat (Zvončín TRN) 3. stol. hoblík s držadlami v podobe netopierích krídel: Ňetopier je už nouší vercajk, za starodáuna zme ho ňemaľi (Pukanec LVI)
netopier [-pier, -per, -pejr, -pír] m 1. malý lietajúci dravec loviaci v noci hmyz, zool cicavec z čeľade Chiroptera: ptacy su papernaty a piskaty mymo netopyera, kterj srsnatj gest (KoB 1666); lastowjce, wrabec, straka, kawka a netopijr (krijdlata miss) lijtagj okolo dachůw (OP 1685); vespertilis: netopir (NP 17. st); tak se ma gako oči krtice aneb netopiera naprotiwa sluncu (MS 1758); mus alatus: netopjr (KS 1763); vespertilio: hazir, netopyer, pirdák, spirháček (GU 1793); vespertilio: netopyr (KrN 1795) 2. v nadávke: respondit, se non esse netopir, sed bonum hominem (TURIEC 1564); -ov, -ový príd privl: netopgerowow krwow napiš tato slowa (LR2 17. st); smysseg to (vodnatosť brečtana) s krwy netopyrowu (HL 17. st); wezmy netoperowe srce (RG 18. st)