nestatočný príd. kt. koná, je v rozpore so statočnosťou, nepoctivý, nesvedomitý: n. pracovník; n. predaj;
nestatočne prísl.;
nestatočnosť -i ž.
1. iba jedn. k nestatočný
2. nestatočný čin: dopustiť sa n-i
nestatočne prísl. ▶ nestatočným, nečestným spôsobom; bez mravných zásad; syn. nepoctivo, nečestne; op. statočne: n. získané peniaze; zachovať sa n.; obohatiť sa z nestatočných zdrojov
nestatočný príd. ktorý nie je statočný, nečestný, nepoctivý, nesvedomitý, bezcharakterný: n. človek, n-á žena; Čo som ja kedy nestatočného urobila? (Šolt.);
nestatočnosť, -ti ž.