nespravodlivý príd. kt. koná, je v rozpore so spravodlivosťou, krivdiaci: n. vychovávateľ; n. trest;
nespravodlivo prísl.: n. odsúdiť;
nespravodlivosť -i ž.
1. iba jedn. k nespravodlivý
2. nespravodlivý čin, krivda: dopustiť sa n-i, napraviť n.
nespravodlivosť -ti -tí ž. ▶ nerešpektovanie morálneho princípu konať rovnako voči všetkým, nerešpektovanie práv druhých; nedodržanie zásad nestranného hodnotenia, bezprávie; op. spravodlivosť: rastúca sociálna n.; dôsledky spoločenskej nespravodlivosti; dopustiť sa veľkej nespravodlivosti; odísť s pocitom nespravodlivosti; Každá nespravodlivosť niekoho doráňa. [V. Mináč]; Tisnú sa na nich zo všetkých strán malé nespravodlivosti, malé krivdy, a tie tiež bolia. [A. Baláž] ◘ fraz. do neba volajúca nespravodlivosť veľké bezprávie, veľká neprávosť, krivda
krivda čin al. stav, ktorý je v rozpore s právom a ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho • bezprávie • neprávosť: páchať krivdu, bezprávie, neprávosť; sociálna krivda, neprávosť • príkorie: robiť niekomu príkorie • nespravodlivosť: dopustiť sa nespravodlivosti • ústrk: znášať ústrky • zlo: bojovať proti spoločenskému zlu • zastar.: protivenstvo • neprávo: zápasiť s protivenstvami, s neprávom
nespravodlivosť p. krivda
nespravodlivý príd. ktorý nie je spravodlivý, nezachovávajúci, porušujúci spravodlivosť, krivdiaci: n. človek, n-í ľudia, n. svet, n. zákon, n. trest, n-é osočovanie, n. spoločenský poriadok; polit. n-á vojna útočná, dobyvačná;
nespravodlivo prísl.;
nespravodlivosť, -ti ž.
(jedna) nespravodlivosť; (bez) nespravodlivosti; (k) nespravodlivosti; (vidím) nespravodlivosť; (hej) nespravodlivosť!; (o) nespravodlivosti; (s) nespravodlivosťou;
(dve) nespravodlivosti; (bez) nespravodlivostí; (k) nespravodlivostiam; (vidím) nespravodlivosti; (hej) nespravodlivosti!; (o) nespravodlivostiach; (s) nespravodlivosťami;