nespravodlivý príd. kt. koná, je v rozpore so spravodlivosťou, krivdiaci: n. vychovávateľ; n. trest;
nespravodlivo prísl.: n. odsúdiť;
nespravodlivosť -i ž.
1. iba jedn. k nespravodlivý
2. nespravodlivý čin, krivda: dopustiť sa n-i, napraviť n.
nespravodlivo prísl. ▶ nedodržiavajúc zásadu nestranného hodnotenia al. práva; op. spravodlivo: n. a protiprávne obvinený, väznený; n. prideľovať peniaze; publikum reagovalo trochu n.; prehra bola n. vysoká nezaslúžene
nespravodlivý príd. ktorý nie je spravodlivý, nezachovávajúci, porušujúci spravodlivosť, krivdiaci: n. človek, n-í ľudia, n. svet, n. zákon, n. trest, n-é osočovanie, n. spoločenský poriadok; polit. n-á vojna útočná, dobyvačná;
nespravodlivo prísl.;
nespravodlivosť, -ti ž.