nespokojný príd. kt. pociťuje neľúbosť, prejavuje nesúhlas: n. zákazník, n. s výsledkom;
nespokojne prísl.;
nespokojnosť -i ž.: prejavy n-i
nespokojný príd. ktorý nie je spokojný, pobúrený, búrlivý, búriaci sa, nepokojný: n. človek; n. živel (Urb.); n-á tvár, n-é srdce, n-á krv; mať n-é svedomie;
nespokojnosť, -ti ž.
(jedna) nespokojnosť; (bez) nespokojnosti; (k) nespokojnosti; (vidím) nespokojnosť; (hej) nespokojnosť!; (o) nespokojnosti; (s) nespokojnosťou;
(dve) nespokojnosti; (bez) nespokojností; (k) nespokojnostiam; (vidím) nespokojnosti; (hej) nespokojnosti!; (o) nespokojnostiach; (s) nespokojnosťami;