nespokojný príd. kt. pociťuje neľúbosť, prejavuje nesúhlas: n. zákazník, n. s výsledkom;
nespokojne prísl.;
nespokojnosť -i ž.: prejavy n-i
nespokojnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. (i s čím, zried. s kým; nad čím) ▶ záporne hodnotiaci, nesúhlasný postoj k niekomu, k niečomu; stav toho, kto nie je s niečím, s niekým spokojný, nevôľa; syn. spokojnosť: veľká, rastúca n. obyvateľstva; príčiny, prejavy občianskej nespokojnosti; n. medzi divákmi; mať dôvod na n.; vyjadriť, prejaviť, neskrývať n. s prácou oddelenia; počítať s nespokojnosťou voličov; tréner netajil n. nad remízovým výsledkom; Administratívna budova hučí nespokojnosťou žien. [V. Bednár]; Zmocňuje sa ma nervozita, nespokojnosť so sebou samým, nenachádzam na sebe jedinej dobrej črty alebo vlastnosti. [L. Ballek] 2. obyč. pl. nespokojnosti zried. ▶ prejavy nesúhlasu, výhrad voči niečomu, niekomu: márniť čas hnevom a nespokojnosťami; postup pri riešení nespokojností a reklamácií; došlo k masívnym nespokojnostiam k nepokojom; Manažérka tak mala zoznam výčitiek a nespokojností svojich zamestnankýň. [HN 2007]
nespokojný príd. ktorý nie je spokojný, pobúrený, búrlivý, búriaci sa, nepokojný: n. človek; n. živel (Urb.); n-á tvár, n-é srdce, n-á krv; mať n-é svedomie;
nespokojnosť, -ti ž.
(jedna) nespokojnosť; (bez) nespokojnosti; (k) nespokojnosti; (vidím) nespokojnosť; (hej) nespokojnosť!; (o) nespokojnosti; (s) nespokojnosťou;
(tri) nespokojnosti; (bez) nespokojností; (k) nespokojnostiam; (vidím) nespokojnosti; (hej) nespokojnosti!; (o) nespokojnostiach; (s) nespokojnosťami;