nespokojnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. (i s čím, zried. s kým; nad čím) ▶ záporne hodnotiaci, nesúhlasný postoj k niekomu, k niečomu; stav toho, kto nie je s niečím, s niekým spokojný, nevôľa; syn. spokojnosť: veľká, rastúca n. obyvateľstva; príčiny, prejavy občianskej nespokojnosti; n. medzi divákmi; mať dôvod na n.; vyjadriť, prejaviť, neskrývať n. s prácou oddelenia; počítať s nespokojnosťou voličov; tréner netajil n. nad remízovým výsledkom; Administratívna budova hučí nespokojnosťou žien. [V. Bednár]; Zmocňuje sa ma nervozita, nespokojnosť so sebou samým, nenachádzam na sebe jedinej dobrej črty alebo vlastnosti. [L. Ballek]
2. obyč. pl. nespokojnosti zried. ▶ prejavy nesúhlasu, výhrad voči niečomu, niekomu: márniť čas hnevom a nespokojnosťami; postup pri riešení nespokojností a reklamácií; došlo k masívnym nespokojnostiam k nepokojom; Manažérka tak mala zoznam výčitiek a nespokojností svojich zamestnankýň. [HN 2007]