nesmelý -lá -lé 2. st. -lší príd. 1. ▶ ktorému chýba sebavedomie, viera vo vlastné schopnosti; vyznačujúci sa plachosťou, hanblivosťou v správaní, v komunikácii s ľuďmi a pod.; syn. hanblivý, ostýchavý; op. smelý, odvážny: n. mladý muž; chlapec bol veľmi n. až zakríknutý; nesmelšie deti stáli obďaleč; Láska sa začínala rodiť v nesmelých milencoch. [L. Ťažký]; Z nesmelého dievčaťa je dnes zrelá, úspešná žena. [VNK 2001] 2. ▶ ktorý je prejavom plachosti, váhavosti, nerozhodnosti, nedostatku odvahy; syn. neistý, bojazlivý; op. odhodlaný: n. potlesk; nesmelé želanie; n. literárny pokus; prvé nesmelé kroky ↗ i fraz.; spýtať sa nesmelým hlasom; ozvalo sa nesmelé zaklopanie; Píšeme vety, do ktorých zabaľujeme svoj nesmelý vzdor. [Š. Žáry] ◘ fraz. robiť/podnikať prvé nesmelé kroky opatrne, pomaly sa púšťať do riešenia niečoho nového, začínať nejakú novú aktivitu