neskoro prísl.
1. po uplynutí určeného času, termínu, op. včas, načas: prísť do roboty n.
2. v pokročilom, neskorom čase, op. skoro, zavčasu: skoro odchádza, n. sa vracia; príde n. večer
● kto n. chodí, sám sebe škodí
neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorene • zried. kedy-nekedy (Jégé) • fraz. expr. na amen: prísť na amen • zastar. pozde • kniž. zastar.: opozdene • spozdene
neskoro, 2. st. neskoršie i neskôr prísl.
1. po uplynutí určitého, náležitého času, pozde: Neskoro, neskoro, pán architekt, už ste zmeškali. (Jégé) Vrátil sa Rovňan, ale — vrátil sa neskoro. (Urb.) Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. (prísl.)
2. v pokročilom čase, pozde: Včasráno odchádzal a vracal sa neskoro večer. (Ondr.) Je neskoro popoludní. (Stod.) Jeden skôr, druhý neskoršie umrie. (Kuk.)
● skôr-neskôr, prv-neskôr i skôr či neskôr, prv či neskôr, prv al. neskoršie (neskôr) raz iste, raz určite