neskoro prísl.
1. csl po uplynutí určeného času, po termíne: Ľen potom sa skapacituvau̯, keď už bolo ňeskoro (Necpaly MAR); Keď má u_zelené klíki, už je ňeskoro (V. Maňa VRB); Ja som prišla ale o štvrďhoďini ňeskoršie (Návojovce TOP); Ždi mosíš prínd neskoro do roboti (Val. Belá PDZ); Ke_ca krava zdula, nékedi to už bolo aj neskoro, tag zebrali friško trogár (Modranka TRN); Chto ňeskoro obačel, praše mu zahinulo (Rozhanovce KOŠ)
F. gdo ňeskoro choďí, sám sebe škoďí (Lazany MAR), chto ňeskoro chodzí, sán sebe škodzí (Bošáca TRČ) - treba byť presný
2. v pokročilom, neskoršom čase, období: Večer, ňeskoro v noci, do dvanástej saďili (máje), bo uš potom bola ňeďela (Parížovce LM); Prišli zme tam ňeskoro v noci (Čierny Balog BRE); Z Horňiakou choďiľi aj gazdovia, ľebo tam sa ňeskoršie žalo (Lišov KRU); To už bolo neskoro, kec cigáni túkali kamen na cesti (Dol. Súča TRČ); Tu ich šetkích popochovávali a potom už neskoršé to prišlo, že íh vikopali (Smolenice TRN); Vecka neskorši mlaceľi na mašiňe i na gapľu (Rankovce KOŠ); No uš potim ňeskorši, uš f totih rokoch tiśidzevecto dvacecpejc, uš som potim bul ku_starši (Nemešany LVO)