neskoro prísl.
1. po uplynutí určeného času, termínu, op. včas, načas: prísť do roboty n.
2. v pokročilom, neskorom čase, op. skoro, zavčasu: skoro odchádza, n. sa vracia; príde n. večer
● kto n. chodí, sám sebe škodí
neskoro prísl. 1. ▶ po stanovenom čase, termíne; op. včas, načas: na stretnutia chodil vždy n.; do divadla prišiel n.; odškodnenie prišlo n. 2. ▶ v pokročilom, neskorom čase; op. skoro, zavčasu: učiť sa n. večer; spávať chodí n.; koncert sa začínal n. popoludní; zobudil sa príliš n. 3. iba vo vetnom základe so sponou byť ▶ vyjadruje stav, keď je pokročilý, neskorý čas: zavolaj zajtra, už je n.; zhasni a spi, je n. 4. iba vo vetnom základe so sponou byť v spojení s neurčitkom al. vedľajšou vetou (i na čo) ▶ (blíži sa modálnemu významu) vyjadruje stav, keď uplynul čas na vykonanie niečoho, už nemožno: je n. smútiť; ešte nie je n. na liečenie; potom bude n. ľutovať; je už príliš n., aby sme sa mohli vrátiť a pokúsiť sa o nápravu; Teraz je už neskoro nad tým uvažovať. [L. Ťažký] ◘ fraz. [konať, prestať, skončiť], kým nie je neskoro! potreba zasiahnuť do situácie, zvrátiť situáciu, ktorá sa nevyvíja dobre ◘ parem. kto neskoro chodí, sám sebe škodí nedochvíľny človek si zapríčiňuje neúspech; neskoro je plakať nad rozliatym mliekom ľutovať čin v čase, keď sa to už nedá zmeniť; radšej neskoro ako nikdy
neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorene • zried. kedy-nekedy (Jégé) • fraz. expr. na amen: prísť na amen • zastar. pozde • kniž. zastar.: opozdene • spozdene
neskoro, 2. st. neskoršie i neskôr prísl.
1. po uplynutí určitého, náležitého času, pozde: Neskoro, neskoro, pán architekt, už ste zmeškali. (Jégé) Vrátil sa Rovňan, ale — vrátil sa neskoro. (Urb.) Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. (prísl.)
2. v pokročilom čase, pozde: Včasráno odchádzal a vracal sa neskoro večer. (Ondr.) Je neskoro popoludní. (Stod.) Jeden skôr, druhý neskoršie umrie. (Kuk.)
● skôr-neskôr, prv-neskôr i skôr či neskôr, prv či neskôr, prv al. neskoršie (neskôr) raz iste, raz určite
neskoro prísl. 1. csl po uplynutí určeného času, po termíne: Ľen potom sa skapacituvau̯, keď už bolo ňeskoro (Necpaly MAR); Keď má u_zelené klíki, už je ňeskoro (V. Maňa VRB); Ja som prišla ale o štvrďhoďini ňeskoršie (Návojovce TOP); Ždi mosíš prínd neskoro do roboti (Val. Belá PDZ); Ke_ca krava zdula, nékedi to už bolo aj neskoro, tag zebrali friško trogár (Modranka TRN); Chto ňeskoro obačel, praše mu zahinulo (Rozhanovce KOŠ) F. gdo ňeskoro choďí, sám sebe škoďí (Lazany MAR), chto ňeskoro chodzí, sán sebe škodzí (Bošáca TRČ) - treba byť presný 2. v pokročilom, neskoršom čase, období: Večer, ňeskoro v noci, do dvanástej saďili (máje), bo uš potom bola ňeďela (Parížovce LM); Prišli zme tam ňeskoro v noci (Čierny Balog BRE); Z Horňiakou choďiľi aj gazdovia, ľebo tam sa ňeskoršie žalo (Lišov KRU); To už bolo neskoro, kec cigáni túkali kamen na cesti (Dol. Súča TRČ); Tu ich šetkích popochovávali a potom už neskoršé to prišlo, že íh vikopali (Smolenice TRN); Vecka neskorši mlaceľi na mašiňe i na gapľu (Rankovce KOŠ); No uš potim ňeskorši, uš f totih rokoch tiśidzevecto dvacecpejc, uš som potim bul ku_starši (Nemešany LVO)