neskorý príd.
1. kt. nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený, oneskorený, op. skorý, včasný: n. príchod (do práce), n-á ľútosť
2. časovo pokročilý, op. skorý, včasný: n. večer, n-á jar; n-é ovocie; odložiť niečo na n-ší čas
neskorý -rá -ré príd.
neskorý -rá -ré príd. 1. ▶ ktorý nastáva, uskutočňuje sa až po určenom čase, po stanovenej časovej hranici; syn. oneskorený; op. skorý, včasný: n. príchod do školy; n. termín sejby; neskoré uhrádzanie faktúr; neskoré podanie žaloby 2. ▶ súvisiaci so značne pokročilým večerným časom: privítať neskorého hosťa; n. návrat z túry spôsobil poplach; zábava sa pretiahla do neskorej noci; diskusia trvala do neskorých nočných hodín 3. ▶ ktorý je v danom časovom úseku, období najviac vzdialený; syn. pokročilý; op. skorý, včasný: neskoré letné popoludnie; n. zimný rez ovocných stromov; bola už neskorá jeseň; dobrá pamäť starkú neopustila ani v neskorej starobe □ od neskorej jesene do (skorej) jari počas zimy 4. ▶ vzťahujúci sa na koniec istého (historického, umeleckého) obdobia; op. raný: neskorá kamenná doba; neskorá antika; umenie neskorej gotiky; umelecké tendencie neskorej renesancie a raného baroka; mnohé dnešné čeľade ihličín sa vyvinuli v neskorom triase 5. ovoc., záhr. ▶ (o odrodách ovocia a zeleniny) súvisiaci s dosiahnutím zberovej a konzumnej zrelosti al. s dĺžkou skladovateľnosti; op. skorý: neskorá zimná odroda jabĺk konzumne vhodná do začiatku mája; neskorá letná odroda hrušiek dozrievajúca koncom leta; neskorá mrkva určená na zimné skladovanie; víno s prívlastkom n. zber
neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný) • oneskorený • omeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakcia • zastar.: obneskorený (Vajanský) • spozdilý (Zechenter) • kniž. pozdný
2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý) • pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá staroba • kniž. pozdný
1. ktorý sa deje po uplynutí určitého času, pozdný: n. príchod; n-é siatie;
2. ktorý je al. sa deje v značne pokročilom čase, (veľmi) vzdialený od istej časovej hranice, pozdný: n-á jeseň, n. deň, n-á noc, n. večer, n. mráz; n. hosť, návštevník; n. stredovek, n. barok; do neskorých hodín; Lásku si odkladala na neskoršie časy. (Jégé)
neskorý príd. 1. časovo pokročilý: To bolo v ňeskorú jeseň (Čierny Balog BRE); neskorá kopačka (Pata ŠAĽ); ňeskore košeňe šena (Smižany SNV) F. ňeskorí kňaz ho krsťil (Martin) - je pomalý 2. dozrievajúci v pokročilom, neskoršom čase: Tam boľi také ňeskoré jaseňie hruški (Polerieka MAR); Mám aj neskorú kapustu nasadenú (Kameňany REV); Ňeskoré ovocie sa ozimné jablká, ronpi (Návojovce TOP); Neskorí oves bívá rietkí (Vaďovce MYJ); Neskoré sorti zrejú aš polovici októbra (Trakovice HLO); neskorá burda (Pata ŠAĽ)
neskorý príd 1. kt. nastáva až po nenáležitom čase, oneskorený, op. včasný: chordum frumentum: neskoré sytj, objlé; cordus: pozdny, neskory (KS 1763); neskore zbirany oslabuge wini penj na buduci rok; neskorssga ozimna segba (PR 18. st); pokánj neskoré može byti werné; wždicky wssak gest nebezpečné (BlR 18. st) 2. časovo pokročilý, op. skorý: vesper serus: neskory wečer; multa nocte profectus est: z neskorú nocu odessel (KS 1763); gestli hwezdi Sesternice z desťom zapadagu wčasneg gari, gestli po gegich zachode prssj, znak gest ňeskoreg gary buducneg (PR 18. st) 3. pomalý, lenivý, váhavý, ťarbavý, op. rýchly: k trestánj hrjhůw gest pozdjly a neskorý Bůh, k pomocy pak chýtrý a rýchlý (MP 1718); tardus: wáhawy, neskory, messkáňliwy; tarpides: neskorych noh, wáhawych noh, neskory w kráčaňú, w chodeňú; lentus: leniwy, wáhawy, neskory (KS 1763); ktery (chlapec) aňi ňeznal, aňi ňemóhel na ňeskorém oslovi uťekať (BR 1785); (brat) sstráfal y tu swú dussu častokrát, že by byla neskorá, leniwá, wlážná (BlR 18. st); -o, -e prísl k 1, 2: nam zatym chyr pryssel welmj neszkoro (ZVOLEN 1575); sme gmeno toho gisteho pana pozapomenuly napsat, neskoro nam pamet pryšlo, až sme lyst zapeczadyly (PRIEVALY 1631); na mogiu (ženu) neskoro pride poriatka, nebo gie stara (KRUPINA 1643); nech se neraczy W. Milost na mna horssit, ze tak neskoro takowe listy W. Milosty donesu (NEMŠOVÁ 1686); prišel pan kasnar, dal sa panštarov bit, že by neskoro išli na panske (BANKA 1779); neskorssie na panskuo prindu (ĽUBEĽA 1783); neskoreg toliko, polechki a potagemňe začla sa bída geho (BR 1785); ani wčas welmi, ani neskore ňezbirag hrozno (PR 18. st); neskoro začata zima aš do Welkeg noci se zatahowat da (PR 18. st); k 3: perisso: neskoró, poneznáhlu, wáhawe; tarde: neskoró, wáhawe, pomálu (KS 1763); maly tázsség a neskórsség choďá (BlR 18. st); v platnosti vetnej prísl: ale kdiž by neskoro bylo, poweďel pan winici wincúrowi swému: Wolag ďelnykú a zapláť gym mzdu (KB 1756); serum est: pozďe, neskoro gest (KS 1763); a vtedi múžeme, kolik chceme, faleš tajiťi, nás čisťiťi a uspravedlnovati, ňeskoro a darmo buďe (BR 1785); išeu by k mej milej, neskoro je (AD 18. st); -osť ž pomalosť, váhavosť: cunctatio: messkánj, wahawost, neskorost (KS 1763); z ňeskorosťú, gako bi mu bil ňekdo klíssťámi slowa z mezy zubuw táhnúl, predpowedal (BR 1785)