Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

neskúsený príd. kt. nemá skúsenosti; svedčiaci o tom: n. mladík, n-é dievča; n-á ruka neistá;

neskúsene prísl.;

neskúsenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
neskúsený; neskúsene prísl.; neskúsenosť ‑i ž.

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlasmalýdetský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzorpejor.: sopľavýusmrkanýpren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenčekkniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom vekunestarýhovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedounestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápalneskúsenýzačiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektívexpr.: mladučkýmladuškýmladunkýmladulinkýmladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatkaexpr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý

2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosťsviežirezkýpružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie

3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonoknezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo


neskúsený ktorý nemá dostačujúce skúsenosti (op. skúsený) • nezrelý: neskúsený začiatočník; neskúsený, nezrelý pracovníkexpr.: neostrieľanýnepodkutý: neostrieľaný, nepodkutý právnikzačiatočníckynováčikovský (bez praxe): začiatočnícky, nováčikovský prístup k roboteexpr.: dnešnýdneskajší: iba vo frazeologickom spoj. už nie som dnešný, dneskajšípejor.: sopľavýusmrkanýusoplený: sopľavý, usmrkaný, usoplený učeňzastar. nevedomý: je v tomto remesle ešte nevedomýpren. expr.: holobradýholopyský

p. aj mladý


nezrelý ktorý nemá dokončený (fyzický al. duševný) vývin; svedčiaci o tom; ktorý nedosiahol potrebnú úroveň, potrebný stupeň dokonalosti (op. zrelý): nezrelé plody, nezrelá mládežnedozretýzelený (o plodoch; ktorý nedozrel; pren. o duševnej sfére): Nejedzte nezrelé, nedozreté, zelené ovocie!; nezrelé, nedozreté problémynevyzretý (nie úplne, dokonale zrelý; op. vyzretý) • pren. expr. nedovarený: hrušky sú ešte nevyzreté; nezrelé, nevyzreté, nedovarené umelecké dielonedospelý (ktorý nedosiahol dospelosť, vyspelosť): nezrelý, nedospelý mladík (op. dospelý); nedospelé názory (op. vyspelé) • nevyspelýkniž. infantilný (op. vyspelý): nezrelá, nevyspelá mládež; nevyspelá kultúra; politicky nevyspelý, infantilný človeknehotový (ktorý ešte nedosiahol konečné štádium vývinu): nehotový odborník, nehotové myšlienkynevyvinutýnerozvinutýpren. expr. nedonosený: nevyvinutá, nerozvinutá osobnosťneskúsený (bez potrebných skúseností): článok napísal nezrelý, neskúsený autor

p. aj mladý


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

neskúsený príd. ktorý nemá skúsenosti (obyč. o mladých ľuďoch): n. chlapec, n-é dievča; n. človek, n. dedinčan;

neskúsenosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

neskúsený prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) neskúsený; (bez) neskúseného; (k) neskúsenému; (vidím) neskúseného; (o) neskúsenom; (s) neskúseným;

(štyria) neskúsení; (bez) neskúsených; (k) neskúseným; (vidím) neskúsených; (o) neskúsených; (s) neskúsenými;


(jeden) neskúsenejší; (bez) neskúsenejšieho; (k) neskúsenejšiemu; (vidím) neskúsenejšieho; (o) neskúsenejšom; (s) neskúsenejším;

(štyria) neskúsenejší; (bez) neskúsenejších; (k) neskúsenejším; (vidím) neskúsenejších; (o) neskúsenejších; (s) neskúsenejšími;


(jeden) najneskúsenejší; (bez) najneskúsenejšieho; (k) najneskúsenejšiemu; (vidím) najneskúsenejšieho; (o) najneskúsenejšom; (s) najneskúsenejším;

(štyria) najneskúsenejší; (bez) najneskúsenejších; (k) najneskúsenejším; (vidím) najneskúsenejších; (o) najneskúsenejších; (s) najneskúsenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) neskúsený; (bez) neskúseného; (k) neskúsenému; (vidím) neskúsený; (o) neskúsenom; (s) neskúseným;

(tri) neskúsené; (bez) neskúsených; (k) neskúseným; (vidím) neskúsené; (o) neskúsených; (s) neskúsenými;


(jeden) neskúsenejší; (bez) neskúsenejšieho; (k) neskúsenejšiemu; (vidím) neskúsenejší; (o) neskúsenejšom; (s) neskúsenejším;

(dva) neskúsenejšie; (bez) neskúsenejších; (k) neskúsenejším; (vidím) neskúsenejšie; (o) neskúsenejších; (s) neskúsenejšími;


(jeden) najneskúsenejší; (bez) najneskúsenejšieho; (k) najneskúsenejšiemu; (vidím) najneskúsenejší; (o) najneskúsenejšom; (s) najneskúsenejším;

(štyri) najneskúsenejšie; (bez) najneskúsenejších; (k) najneskúsenejším; (vidím) najneskúsenejšie; (o) najneskúsenejších; (s) najneskúsenejšími;


ženský rod

(jedna) neskúsená; (bez) neskúsenej; (k) neskúsenej; (vidím) neskúsenú; (o) neskúsenej; (s) neskúsenou;

(dve) neskúsené; (bez) neskúsených; (k) neskúseným; (vidím) neskúsené; (o) neskúsených; (s) neskúsenými;


(jedna) neskúsenejšia; (bez) neskúsenejšej; (k) neskúsenejšej; (vidím) neskúsenejšiu; (o) neskúsenejšej; (s) neskúsenejšou;

(dve) neskúsenejšie; (bez) neskúsenejších; (k) neskúsenejším; (vidím) neskúsenejšie; (o) neskúsenejších; (s) neskúsenejšími;


(jedna) najneskúsenejšia; (bez) najneskúsenejšej; (k) najneskúsenejšej; (vidím) najneskúsenejšiu; (o) najneskúsenejšej; (s) najneskúsenejšou;

(tri) najneskúsenejšie; (bez) najneskúsenejších; (k) najneskúsenejším; (vidím) najneskúsenejšie; (o) najneskúsenejších; (s) najneskúsenejšími;


stredný rod

(jedno) neskúsené; (bez) neskúseného; (k) neskúsenému; (vidím) neskúsené; (o) neskúsenom; (s) neskúseným;

(tri) neskúsené; (bez) neskúsených; (k) neskúseným; (vidím) neskúsené; (o) neskúsených; (s) neskúsenými;


(jedno) neskúsenejšie; (bez) neskúsenejšieho; (k) neskúsenejšiemu; (vidím) neskúsenejšie; (o) neskúsenejšom; (s) neskúsenejším;

(dve) neskúsenejšie; (bez) neskúsenejších; (k) neskúsenejším; (vidím) neskúsenejšie; (o) neskúsenejších; (s) neskúsenejšími;


(jedno) najneskúsenejšie; (bez) najneskúsenejšieho; (k) najneskúsenejšiemu; (vidím) najneskúsenejšie; (o) najneskúsenejšom; (s) najneskúsenejším;

(dve) najneskúsenejšie; (bez) najneskúsenejších; (k) najneskúsenejším; (vidím) najneskúsenejšie; (o) najneskúsenejších; (s) najneskúsenejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor