neschopný príd. kt. nemá vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho, nesúci, nespôsobilý: n. vedúci; n. pochopiť niečo, n. pohybu; n. jazdy, na jazdu;
neschopne prísl.;
neschopnosť -i ž.: pracovná n. (pri chorobe); ekon. druhotná platobná n. zadlženosť podniku zapríčinená dlhmi iných podnikov
neschopnosť -ti -tí ž.
neschopnosť -ti -tí ž. ▶ chýbanie, nedostatok vlastnosti, vlastností potrebných na vykonávanie niečoho; konkrétny prejav týchto nedostatkov: n. partnerskej komunikácie; n. sebareflexie; n. starať sa o deti; polícia je obviňovaná z neschopnosti nájsť páchateľa; Nerada priznávaš vlastné neschopnosti a nedostatky. [E. Farkašová] □ lek., admin. dočasná pracovná neschopnosť dočasné prerušenie pracovnej schopnosti pre chorobu al. úraz, skr. PN, op. trvalá pracovná neschopnosť; ekon. prvotná platobná neschopnosť (podniku) nižší stav pohotových platobných prostriedkov v porovnaní so splatnými záväzkami; druhotná platobná neschopnosť platobná neschopnosť spôsobená tým, že podniky v prvotnej platobnej neschopnosti neplnia v lehotách splatnosti svoje záväzky iným podnikom
impotencia kniž. nedostatok vlastností potrebných na vykonanie niečoho • neschopnosť • nesúcosť • nemohúcnosť • nespôsobilosť • impotentnosť: duševná impotencia, neschopnosť, nesúcosť
neschopnosť nedostatok schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopnosť) • nesúcosť: neschopnosť, nesúcosť na zastávanie funkcie • kniž. nespôsobilosť • zastar. nespôsobnosť: nespôsobilosť na vojenskú službu; nespôsobnosť sluhu • expr. nemožnosť • kniž.: nemohúcnosť • indisponovanosť (krátka strata schopnosti): prejavila sa u neho indisponovanosť • impotentnosť • impotencia (neschopnosť súložiť; pejor. neschopnosť vôbec)
neschopný príd. nemajúci isté, potrebné schopnosti, nespôsobilý, nesúci: n. človek; Hlavný veliteľ je neschopný vojak. (Ondr.); roboty už neschopná sedliačka (Ráz.-Mart.); n. práce, n. boja; n. pracovať, n. platiť, n. jasne sa vyjadrovať, n. usudzovať; n. na službu;
voj. nespôsobilý na vojenskú službu;
neschopnosť, -ti ž.