nesúvislý príd.
1. kt. netvorí celok, prerušovaný: n. rad domov
2. kt. nemá vnútorný zmysel, plynulosť: n-á reč;
nesúvislo, nesúvisle prísl.: n. rozprávať;
nesúvislosť -i ž.
nesúvislo, nesúvisle 2. st. -lejšie prísl. ▶ bez vzájomného vnútorného vzťahu, bez obsahového súvisu, spätosti; op. súvislo: n. hovoriť; odpovedať čoraz nesúvislejšie a zložitejšie; Janko čosi nesúvislo bľabotal, ukazoval na nebo. [J. Balco]; Vo vzrušení zadŕhame, rozprávame nesúvislo, preskakujeme z jednej myšlienky do druhej. [LT 2000]
nesúvislý príd. ktorý nie je súvislý, ktorý netvorí jednoliaty celok, prerušovaný: n-é slová, n-á reč, n. postup;
nesúvisle prísl.;
nesúvislosť, -ti ž.