nerv -u m. nitkovitý útvar spájajúci teles. orgány s mozgom a miechou na riadenie ich činnosti; mn. n-y sústava týchto útvarov al. jej časť: sedací, zrakový n., zápal n-ov; mozgové n-y; hovor.: liečiť si n-y, chorý na n-y
● mať n-y ako špagáty, ako zo železa byť psychicky odolný; mať dobré, železné, slabé n-y mať dobrú, slabú psychickú odolnosť; → stratiť n-y; prišiel o n-y; povolili, vypovedali, expr. praskli, tečú mu n-y stratil rozvahu, neovládol sa; ísť, expr. liezť niekomu na n-y, hrať, brnkať niekomu na n-y rozčuľovať, dráždiť niekoho; (ne)mať na niekoho n-y (ne)znášať ho; expr. moje n-y! výraz nervozity ap.;
nervový príd.: n-á sústava, n-é napätie;
nervovo, nervove prísl.: n. vyčerpaný
nervovo [n-], zried. nervove [n-] prísl. ▶ so zreteľom na fungovanie psychiky, duševného zdravia, na reagovanie na podnety: n. labilný, chorý človek; bola fyzicky aj n. vyčerpaná; n. podmienené bolesti, ťažkosti, poruchy spánku; nervovo sa zrútiť prestať sa ovládať, psychicky skolabovať; Bulvár vzrušuje bulvaristov na celom svete a zábavné poviedky rozveseľujú gazdinky a nervovo vypätých manažérov. [Slo 2008]
nervový príd. ‹l› vzťahujúci sa na nerv, nervy: n-á choroba, labilita; anat. n-á sústava sústava buniek (neurónov) špecializovaných na tvorbu a prenášanie vzruchov; n-é dráhy; chem. n-é jedy bojové chemické látky rušiace prevod impulzov medzi nervmi;
nervovo, nervove prísl.: n. labilný