nervózny príd.
1. kt. trpí nervozitou: n-e dieťa, n. organizmus
2. nepokojný, podráždený, dráždivý; svedčiaci o nervozite: je prepracovaný a n.; n-e pohyby;
nervózne prísl. k 2: n. prešľapovať;
nervóznosť -i ž. nervozita
nervózny [n-] -na -ne 2. st. -nejší príd.
nervózny [n-] -na -ne 2. st. -nejší príd. 1. ▶ pociťujúci a prejavujúci nepokoj, rozčúlenie, netrpezlivosť, podráždenosť, naplnený nervozitou; svedčiaci o tom: n. človek; nervózni hráči, diváci, vodiči; n. chichot; nervózne chvenie brady, úst; nervózne reakcie spolubesedníka; robiť nervózne posunky; ak si n., choď sa poprechádzať!; Nemal trpezlivosť tlačiť sa medzi nervóznymi ženskými obliehajúcimi predavačku. [I. Izakovič]; Bol čoraz nervóznejší, podozrievavejší, niekedy až vulgárny. Niektorí mu to tolerovali, iných to dráždilo. [M. Švec]; Hľadí na ňu nevraživým pohľadom a kričí vysokým nervóznym hlasom: Už zas? [K. Lászlová] 2. publ. ▶ vyvolávajúci znepokojenie, napätie, nepokojný, znepokojujúci: pôsobiť nervóznym dojmom; zápas poznačila nervózna atmosféra; nervózne obchodovanie na devízovom trhu; nastali nervóznejšie časy; Začína sa nervózny, premúdrený vek, budete inteligentní, ale nervózni ako čerti. [L. Ballek]; Chcel oddialiť vstup do horúceho, asfaltového, ukričaného, nervózneho, uponáhľaného popoludnia. [A. Hermanovská]
nervózny príd. ‹l› trpiaci nervozitou, nepokojný, podráždený, prchký; svedčiaci o tom: n. človek; – n-e správanie;
nervózne prísl.;
nervóznosť -ti ž.
nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človek • znepokojený • rozrušený • vzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miesto • nervózny • znervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohyby • podráždený • rozdráždený • splašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôň • netrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvo • napätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosféra • rozháraný • rozvrátený • rozbúrený • rozvírený • kniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)
2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohy • neposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné kone • rozbehaný • blúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľad • živý: mať nepokojného, živého ducha
3. p. rušný, búrlivý 1, 3
nervózny p. nepokojný 1, podráždený
netrpezlivý ktorý nemá dostatok trpezlivosti, strpenia; svedčiaci o tom (op. trpezlivý) • nedočkavý: netrpezlivý, nedočkavý zákazník, hosť; nedočkavé prešľapovanie • nepokojný • nervózny (ktorý nevie pokojne čakať al. znášať niečo): nepokojný, nervózny pacient • dychtivý (s netrpezlivosťou očakávajúci niečo od budúcnosti): netrpezlivá, dychtivá mladosť • naliehavý • nástojčivý (vyžadujúci okamžitú reakciu, riešenie a pod.): naliehavé, nástojčivé volanie
podráždený prejavujúci rozčúlenie, znepokojenie, nervozitu; svedčiaci o podráždení • popudený • nahnevaný • rozčúlený: podráždení, popudení, nahnevaní, rozčúlení zákazníci • nervózny: stále je nervózny • mrzutý • namrzený • rozmrzený • nevrlý: mrzutá, nevrlá predavačka • expr.: vrčavý • vrčivý: vrčivý tón v hlase • expr. popchnutý • vydráždený • predráždený (nadmieru podráždený)
p. aj nahnevaný, pobúrený
rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzaný • kniž. rozorvaný • rozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátený • rozdvojený • rozpoltený • rozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená duša • neurotický • nervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotický • zmätený • expr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomery • popletený • dopletený: popletené, dopletené myšlienky • neusporiadaný • nesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)
roztržitý neschopný sústrediť sa v danej chvíli al. vôbec; svedčiaci o takej vlastnosti (op. sústredený) • nesústredený • nepozorný: byť roztržitý, nesústredený, nepozorný pri prednáške; roztržitá, nesústredená, nepozorná myseľ • nervózny (svedčiaci o nervozite): nervózne pohyby, gestá (op. pokojné)
p. aj popletený
1. ktorý trpí nervózou, nervove chorý; zapríčinený nervozou: n. človek, n. organizmus; n-e búchanie srdca;
2. podráždený, rozčúlený, nepokojný: ktorý svedčí o podráždenosti, rozčúlenosti, nepokojnosti: n. pán, n. rečník; Nervózna som, keď som nie oblečená. (Stod.); n-e prsty, n-a tvár, n-e vystupovanie, n-e pohyby, n-e posunkovanie; prejsť nervóznym krokom (Ráz.); n. smiech, krik, n-a zvedavosť;
nervózne prísl. k 2;
nervóznosť, -ti ž. nepokoj, podráždenosť, rozčúlenosť
nerviózny p. nervózny
nervózny príd. (nerviózni) csl nov. nepokojný, podráždený, napätý: Jeden chlap sa povaďil zo ženuof a tá žena bola celá nervózna (Lomná NÁM); Aj otedz je už nervózní (Kameňany REV); Mav toho moc, bóv s toho nervózní a poton sa aj zo ženóv bev (Lapáš NIT); Dňeśka mocno buu̯ nervozni (Úbrež SOB); bou̯ nerviózni (Prievidza); nervózne prísl.: Nervózne chodžil po vizbe (Kameňany REV); Preš tag nervozne robíš? (Rochovce ROŽ); Ke_tag nervózňe stála pri krčme a obzerala sa, čakala naňho (Golianovo NIT)