nervózny príd.
1. kt. trpí nervozitou: n-e dieťa, n. organizmus
2. nepokojný, podráždený, dráždivý; svedčiaci o nervozite: je prepracovaný a n.; n-e pohyby;
nervózne prísl. k 2: n. prešľapovať;
nervóznosť -i ž. nervozita
nervózne [n-] 2. st. -nejšie prísl.
nervózne [n-] 2. st. -nejšie prísl. ▶ v stave vnútorného nepokoja, napätia; prejavujúc nervozitu, netrpezlivosť, podráždenosť, nepokojne: n. prešľapovať, čakať, pozerať na hodinky, fajčiť, pokašliavať; vyzerať, pôsobiť n.; n. pobehuje, chodí od okna k dverám; prsty mu n. bubnujú po stole; vodiči na seba n. vytrubujú; n. sa prechádzala po izbe; Duel sme začali nervóznejšie, potom sme sa upokojili a hrali celkom dobre. [Šp 2008]
nervózny príd. ‹l› trpiaci nervozitou, nepokojný, podráždený, prchký; svedčiaci o tom: n. človek; – n-e správanie;
nervózne prísl.;
nervóznosť -ti ž.
1. ktorý trpí nervózou, nervove chorý; zapríčinený nervozou: n. človek, n. organizmus; n-e búchanie srdca;
2. podráždený, rozčúlený, nepokojný: ktorý svedčí o podráždenosti, rozčúlenosti, nepokojnosti: n. pán, n. rečník; Nervózna som, keď som nie oblečená. (Stod.); n-e prsty, n-a tvár, n-e vystupovanie, n-e pohyby, n-e posunkovanie; prejsť nervóznym krokom (Ráz.); n. smiech, krik, n-a zvedavosť;
nervózne prísl. k 2;
nervóznosť, -ti ž. nepokoj, podráždenosť, rozčúlenosť
nervózny príd. (nerviózni) csl nov. nepokojný, podráždený, napätý: Jeden chlap sa povaďil zo ženuof a tá žena bola celá nervózna (Lomná NÁM); Aj otedz je už nervózní (Kameňany REV); Mav toho moc, bóv s toho nervózní a poton sa aj zo ženóv bev (Lapáš NIT); Dňeśka mocno buu̯ nervozni (Úbrež SOB); bou̯ nerviózni (Prievidza); nervózne prísl.: Nervózne chodžil po vizbe (Kameňany REV); Preš tag nervozne robíš? (Rochovce ROŽ); Ke_tag nervózňe stála pri krčme a obzerala sa, čakala naňho (Golianovo NIT)