nerozvitý -tá -té príd. 1. ▶ (o rastlinách) ktorý sa ešte neroztvoril, neroztiahol lupene, ktorý ešte nekvitne, ktorý nemá dokončený vývin; syn. nerozvinutý; op. rozvitý: n. kvet čiernej bazy; nerozvité hlávky chryzantém; kapary sa zbierajú ako nerozvité kvetné puky; pren. Vari sa i tebe Milan zalieča, ale ty si ešte nerozvitý púčik, dieťatko. [M. Figuli] 2. kniž. ▶ iba naznačený, neúplne vyjadrený, prejavený, nerozvinutý; op. rozvitý: Nech z vyhne mlčania vyrazím gejzír slova za seba, a všetkých, za nehu nerozvitú. [J. Šandorfi]; Možno sa rozpomínal [farár Kosec] alebo si vymýšľal dômyselnú príhodu z tureckých dôb, pretože aj v ňom driemalo zrno nerozvitého básnika. [Š. Žáry] 3. lingv. ▶ nemajúci rozvíjacie vetné členy; op. rozvitý: n. podmet, prísudok, prívlastok; nerozvitá veta holá; Veta Hosť kráčal po parku usmievajúc sa predstavuje prípad, keď je prechodník usmievajúc sa nerozvitý a čiarka sa pred ním nepíše. [KS 1997]
holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy
2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)
3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet
4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje
5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2
nerozvitý príd. ktorý nie je riadne vyvinutý, zaostalý: n-á bytosť (Vaj.); (spisba) jednotvárna obsahom a nerozvitá formou (Vlč.);
nerozvitosť, -ti ž.