nerozhodný príd.
1. kt. sa ťažko rozhoduje, váhavý, kolísavý: n. človek
2. kt. nemá víťaza: n. boj, výsledok; n. (športový) zápas;
nerozhodne prísl.: n. stáť; zápas sa skončil n.;
nerozhodnosť -i ž.
nerozhodnosť -ti ž. 1. ▶ nedostatok schopnosti rázne, jednoznačne konať, rozhodnúť sa; syn. váhavosť, kolísavosť; op. rozhodnosť: mladícka n.; n. velenia spôsobila paniku; n. jej bránila vyjadriť jasný postoj; striasť zo seba n.; Ona sa nikdy nedozvie, ako sa pre ňu trápil, ako si vyčítal svoju nerozhodnosť. [I. Izakovič]; Prísne, ale spravodlivé rozhodovanie publikum oceňuje. Nestrpí však rozhodcovu nerozhodnosť, jeho neschopnosť viesť zápas. [J. Fekete] 2. i šport. ▶ charakter toho, čo je nerozhodné, čo nemá jasný výsledok, jednoznačného víťaza; rovnaký stav na obidvoch stranách: n. výsledku športového stretnutia
neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistote • pochyba • pochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechu • tréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trému • zmätok • nepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokoj • rozpaky • pomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykova • nerozhodnosť • ostýchavosť • hanblivosť • rozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou
nerozhodnosť p. neistota
1. ktorý sa nevie rozhodnúť, váhavý, neistý v konaní, kolísavý, nepevný: n. človek; n. hlas, n-á odpoveď;
2. šport. pri ktorom sa dosiahol rovnaký výsledok na oboch stranách, nerozhodnutý: n. výsledok, n-á hra;
nerozhodne prísl.;
nerozhodnosť, -ti ž. kolísavosť, nedostatok rozhodnosti, neistota, váhavosť
(jedna) nerozhodnosť; (bez) nerozhodnosti; (k) nerozhodnosti; (vidím) nerozhodnosť; (hej) nerozhodnosť!; (o) nerozhodnosti; (s) nerozhodnosťou;
(tri) nerozhodnosti; (bez) nerozhodností; (k) nerozhodnostiam; (vidím) nerozhodnosti; (hej) nerozhodnosti!; (o) nerozhodnostiach; (s) nerozhodnosťami;