neradno vetná prísl. neodporúča sa, neslobodno: n. mu odporovať
neradno prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) v spojení s neurčitkom ▶ vyjadruje nevýhodnosť al. zbytočnosť uskutočnenia nejakého deja, nestojí za to, nevyplatí sa, neodporúča sa; syn. nehodno: n. začínať háklivé debaty; n. sa potme túlať; n. sa s ňou naťahovať; n. zabúdať na pitný režim; Chlapi sa zarazili, vedeli, neradno baču, ozrutu, dráždiť, ešte naozaj biť začne. [J. Balco]; Neradno však nosiť srdce na dlani, aj keď zavše vyložiť srdce na dlaň azda môžeme. [KŽ 1968]
neradno vyjadruje nevhodnosť uskutočniť pripojený dej • nehodno • nenačim: neradno, nehodno mu odporovať; nenačim spoliehať sa na jeho pomoc • nie je vhodné • neodporúča sa: nie je vhodné, neodporúča sa púšťať sa s ním do diskusie • neoplatí sa • nestojí to za to: neoplatí sa, nestojí to za to presviedčať ich o opaku • neslobodno: neslobodno myslieť na to najhoršie
neradno vetná prísl.
1. neodporúča sa, neoplatí sa, neslobodno: Neradno sa s ním za prsty ťahať. (Šteinh.) Pochopili, že neradno spoliehať sa na niekoho. (Urb.)
2. zried. (so sponou byť) zle, nevoľno: Je mi akosi neradno. (Šolt.)