nerád nerada nerado pl. N mužský živ. neradi, mužský neživ., ženský a stredný nerady 2. st. neradšej príd. 1. iba v prísudku v spojení so slovesom byť (i s vedľajšou vetou) ▶ nemať z niečoho radosť, potešenie: je n., keď ho ráno budia; som nerada v tejto spoločnosti; deti sú nerady doma samy; Veľmi bol nerád, keď si ho v tomto meste obzerali s nedôverou. [A. Habovštiak]; Ako fotograf je nerád pred objektívom. [NB 2007] □ to som (naozaj) nerád ospravedlnenie za spôsobenú nepríjemnosť 2. iba v prísudku zastar. (koho, čo) ▶ nemať rád, neobľubovať, nemať v láske; op. rád: on nerád zvedavých susedov, hlučnú hudbu; deti nerady zeleninové polievky; Jaj, nerád také ženy... - pomykal sa v nevôli. [A. Lacková-Zora]; Oni neradi omyly. Omyly likvidujú. [P. Karvaš] 3. v spojení s podmieňovacou časticou by ▶ vyjadruje stav neželanosti, nechcenosti: nerada by som to urobila; neradi by prišli o licenciu; n. by som o tom dnes hovoril; ja sa skôr prikláňam k tej prvej alternatíve a n. by som sa mýlil; To sú však zatiaľ len teoretické úvahy, nerád by som predbiehal vývoj udalostí. [VNK 2001] 4. stojí pri slovese a blíži sa významu príslovky ▶ vykonávajúc istú činnosť nasilu, proti svojej vôli, neochotne sa podriaďujúc niečomu; s nevôľou prijímajúc niečo; op. rád: n. cestuje; n. robí viac vecí naraz; naše športovkyne nerady prehrávajú; starší ľudia neradi menia svoje zvyky; nerada vidí niekoho trpieť; Nerád sa púšťam do rozhovoru s neznámymi a ešte neradšej ich počúvam. [J. Lenčo]; neos. nerado sa spomína na zlé časy
neochotne nemajúc dostatok snahy, chuti, vôle vyhovieť, poslúžiť niekomu al. urobiť niečo; prejavujúc nechuť • s neochotou • nerád • neúslužne • zastar. nevoľne (Tajovský): neochotne, s neochotou sa zohol po spadnutý list; nerád pomáha slabším; neúslužne obsluhuje zákazníkov
nerád p. neochotne
nerád, nerada, nerado, mn. č. neradi, nerady (len v 1. p.) príd.
1. (stoji pri slovese a blíži sa príslovke) nie s radosťou, s neochotou, nie s potešením, nie s obľubou, nie rád: n. pracuje, n. sa učí, n. sa chváli, nerada tancuje; Nerád sa pchal do popredia. (Hor.); pren. Ivan je težak, ktorému do hlavy sa nerada hocijaká vec poprace (Kuk.) s ťažkosťou, ťažko
● nerád vidieť niekoho, niečo nemať rád, nemať v obľube niekoho, niečo, netešiť sa niekomu, niečomu: Viem, že ma neľúbiš a nerád vidíš. (Vám.)
2. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesu nechcieť: Nerád by som cigánil. (Jes.) Nerád by naraziť ani sem, ani tam. (Kuk.) Ech, bez tejto jari bys` nerád zo sveta! (Vaj.)
3. (koho, čo) vo funkcii prísudku s významom nemať v obľube, neľúbiť, nemilovať, nemať rád: Moja mať veru nerada daromné hnevy. (Kuk.) A ja tiež nerád pánov. (Krno)
4. byť nerád netešiť sa, nemať radosť z niečoho: Hovorili, že by boli neradi sami v protivníckom tábore. (Vaj.)