nepriebojný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ ktorý nie je dosť energický, rozhodný, rázny, ktorý sa nevie presadiť, zakríknutý, utiahnutý; svedčiaci o tom; op. priebojný: nepriebojné dieťa; talentovaný, ale n. umelec; je známy svojou tichou nepriebojnou povahou; predtým nepriebojné dievča sa zmenilo na sebavedomú ženu; on je z oboch súrodencov ten nepriebojnejší 2. 2. st. -nejší ▶ málo presvedčivý, málo výrazný; málo dôrazný: nepriebojná, zle zorganizovaná politická kampaň; trochu nepriebojnejšie predstavenie projektu malo za následok slabšiu odbornú diskusiu 3. tech. ▶ vyrobený z pevného materiálu a odolný proti mechanickému poškodeniu, pevný: n. pancier; nepriebojná armatúra