nepriateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. kto sa prejavuje vo svojom konaní ako zle zmýšľajúci, nenáviduaci niekoho al. niečo, škodiaci al. odporujúci niekomu al. niečomu, protivník, odporca: zaťatý, zarytý, zakuklený, úhlavný, zaprisahaný, zákerný n., odveký n.; najľútejší n. (Tat.); polit. triedny n. príslušník antagonistickej triedy (obyč. o vykorisťovateľoch)
● priateľ i nepriateľ každý človek;
2. protivník vo vojne; príslušník protivníkovej armády: poraziť, zahnať n-a;
nepriateľka, -y, -liek, zastar. i nepriateľkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
nepriateľský príd.
1. pochádzajúci od nepriateľa; v ktorom sa zračí nepriateľstvo, založený na nepriateľstve: n. pohľad, n. postoj, n. úmysel, n-é triedy, n-á propaganda, n-á činnosť;
2. patriaci nepriateľovi, protivníkovi vo vojne: n. štát, n-é vojsko, n-é zákopy, n-é územie, n-é pozície, n-é lietadlo; pren. n-é čižmy (Pláv.) nepriateľskí vojaci;
nepriateľsky prísl. k 1;
nepriateľstvo, -a, -tiev str. nepriateľský vzťah, pomer medzi ľuďmi al. štátmi, hnev, nenávisť