nepriateľsky prísl. 1. 2. st. -kejšie ▶ pociťujúc al. prejavujúc voči niekomu, voči niečomu odpor, nepriazeň, odmietavý, nesúhlasný postoj, nevraživo; op. priateľsky: tváriť sa, zazerať, reagovať n.; byť naladený veľmi n.; aj keď sa k nám správa čoraz nepriateľskejšie, treba s ním komunikovať; Uhliak zhrkotal tak nepriateľsky, ako do neho nepriateľsky Petraš kopol. [H. Zelinová]; Všetko nepriateľsky mlčí, vôkol je husté, dusivé mlčanie. [J. Lenčo]; Krvavé oči si ho nepriateľsky premeriavajú. [S. Háber] 2. ▶ s úmyslom obsadiť, ovládnuť, podmaniť (vojenskou akciou): n. napadnúť susedné kráľovstvo, susedný štát