nepriateľ -a mn. -ia m.
1. kto cíti voči niekomu nenávisť, odpor: mať úhlavného n-a
2. odporca, protivník: n. žien, pokroku
3. voj. protivník: poraziť, zahnať n-a;
nepriateľka -y -liek ž.;
nepriateľský príd.: n. postoj; n-á armáda, n. štát;
nepriateľsky prísl.: n. sa správať;
nepriateľstvo -a -tiev s. nepriateľský pomer, nenávisť: žiť v n-e
nepriateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. ▶ kto neprechováva a neprejavuje voči niekomu priateľstvo; kto sa správa voči niekomu odmietavo, nežičlivo, často s odporom al. útočne s cieľom škodiť mu, protivník; op. priateľ: úhlavný, skutočný n.; odvekí nepriatelia; stali sa z nich nezmieriteľní nepriatelia; mať, nemať nepriateľov; svojím počínaním si narobil veľa osobných nepriateľov; nie som tvoj n., ale priateľ!; bol zarytým nepriateľom žien, nepriateľom pokroku odporcom; Zradca je najnebezpečnejší nepriateľ preto, že človek o ňom nevie. [L. Ťažký]; Nie som žiadnym nepriateľom tohto štátu, prišiel som do tejto republiky dobrovoľne. [D. Mitana]; Prirodzený nepriateľ divých mačiek je vlk, rys, orol a človek. [PaR 2011] □ triedny nepriateľ (za socializmu) človek pochádzajúci z inej ako z robotníckej triedy, obyč. príslušník buržoázie; vnútorný, ideologický nepriateľ (obyč. za socializmu) kto podvratne pôsobí v domácom prostredí v záujme vonkajšieho protivníka 2. ▶ kto sa správa útočne s cieľom získať nad niekým prevahu, podmaniť si niekoho al. kto uskutočňuje vojenskú, ozbrojenú akciu proti niekomu (obyč. proti štátu, národu a pod.), vojenský protivník; vojsko, vojaci (nepriateľského štátu al. zoskupenia): silný, ťažko premožiteľný n.; krajinu napadol, obsadil n.; bojovať s nepriateľom; poraziť nepriateľa; vzdorovať útočiacemu nepriateľovi; mesto padlo do rúk nepriateľa; obliehaná pevnosť sa neubránila nepriateľovi 3. ▶ niečo zlé, škodlivé, nežiaduce, s čím treba bojovať al. čo obyč. nepriaznivo ovplyvňuje (život, zdravie) človeka: alkohol - skrytý n. človeka; mastné jedlá sú nepriateľom zdravia; čas je váš priateľ i n.; nevedomosť je najväčším nepriateľom ľudstva [KN 2004]; Neposlúchala nás lopta, terén bol hrboľatý a vietor najzákernejším nepriateľom. [Sme 1995] ◘ fraz. nepriateľ číslo jeden najväčší protivník; nepriateľ na život a na smrť úhlavný, smrteľný protivník; urobiť niečo iba/len na oklamanie nepriateľa vyvinúť nejakú činnosť iba naoko ◘ parem. žart. al. iron. iniciatívny blbec [je] horší ako triedny nepriateľ priveľmi usilovný neinformovaný človek narobí nechtiac viac škody ako človek škodiaci úmyselne ▷ nepriateľka -ky -liek ž.: považovala ju za svoju nepriateľku, sokyňu; z najúhlavnejších nepriateliek sa stali najlepsie kamarátky; pren. Náhoda, tvorkyňa i nepriateľka ľudských osudov. [J. Lenčo]
nepriateľ p. protivník 1
protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporca • oponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľ • súper: poraziť protivníka, nepriateľa, súpera • sok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom soka • rival: ideový rival • zastar. súperník (Škultéty) • zastar. odporník • kniž. opozicionár • zried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkol • kniž. antipód
2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súper • protihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráča • rival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivali • partner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner
nepriateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. kto sa prejavuje vo svojom konaní ako zle zmýšľajúci, nenáviduaci niekoho al. niečo, škodiaci al. odporujúci niekomu al. niečomu, protivník, odporca: zaťatý, zarytý, zakuklený, úhlavný, zaprisahaný, zákerný n., odveký n.; najľútejší n. (Tat.); polit. triedny n. príslušník antagonistickej triedy (obyč. o vykorisťovateľoch)
● priateľ i nepriateľ každý človek;
2. protivník vo vojne; príslušník protivníkovej armády: poraziť, zahnať n-a;
nepriateľka, -y, -liek, zastar. i nepriateľkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
nepriateľský príd.
1. pochádzajúci od nepriateľa; v ktorom sa zračí nepriateľstvo, založený na nepriateľstve: n. pohľad, n. postoj, n. úmysel, n-é triedy, n-á propaganda, n-á činnosť;
2. patriaci nepriateľovi, protivníkovi vo vojne: n. štát, n-é vojsko, n-é zákopy, n-é územie, n-é pozície, n-é lietadlo; pren. n-é čižmy (Pláv.) nepriateľskí vojaci;
nepriateľsky prísl. k 1;
nepriateľstvo, -a, -tiev str. nepriateľský vzťah, pomer medzi ľuďmi al. štátmi, hnev, nenávisť
(jeden) nepriateľ; (bez) nepriateľa; (k) nepriateľovi; (vidím) nepriateľa; (hej) nepriateľ!; (o) nepriateľovi; (s) nepriateľom;
(štyria) nepriatelia; (bez) nepriateľov; (k) nepriateľom; (vidím) nepriateľov; (hej) nepriatelia!; (o) nepriateľoch; (s) nepriateľmi;