nepriamo prísl. 1. ▶ vyhýbajúc sa podstate veci, zaobalene, zakryte, nie priamo; op. priamo, bez okolkov: n. niečo naznačiť, potvrdiť, vyvrátiť; n. sa k niečomu priznať; n. obviniť niekoho; Svokor si však vypil a začal Bíra nepriamo kritizovať. [S. Rakús]
2. ▶ prostredníctvom niekoho, niečoho, sprostredkovane, nie priamo; op. priamo, bezprostredne: mnohým pomohla priamo, aj n.; výskum slovenskej literatúry n. prispel k poznávaniu slovenčiny; Quido a Jolana sú už dva roky manželia. Zoznámili ich vlastné dospelé deti, hoci nepriamo. [S. Lavrík]; Kultúrne prostredie nepriamo ovplyvňuje návštevníkov v prejavoch správania a obliekania. [ER 1995]