nepretržitý -tá -té príd. ▶ prebiehajúci a trvajúci v čase bez prerušenia, nesmerujúci ku koncu; syn. ustavičný, neprestajný, stály: n. chod výroby; n. šum mora, vody, hlasov; n. tok správ, informácií; nepretržitá kolóna áut; nepretržitá zdravotná, hasičská, policajná pohotovosť; závod s nepretržitou prevádzkou; viesť n. dialóg, rozhovor; Po slabom dunení prichádzalo silnejšie, opäť slabšie, ale bolo takmer nepretržité. [A. Bednár]; Bol v ňom nadbytok energie, akási ohromujúca vôľa žiť a prejavovať sa v nepretržitom pohybe. [R. Jašík] □ knih. nepretržité stránkovanie súhrnné stránkovanie diela vydávaného po častiach; žel. nepretržitá nakládka a vykládka nakladanie a vykladanie vozňov v hociktorý denný al. nočný čas