Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

neprítomný

I. príd.

1. kt. nie je práve na danom mieste, vzdialený, op. prítomný: zastupovať n-ého spolupracovníka

2. ukazujúci neúčasť vedomia, nevšímavý: n. pohľad, výzor

● byť → duchom n.;

neprítomne prísl. k 2: n. hľadieť;

neprítomnosť -i ž.: hlásiť n. (žiaka)

II. neprítomný m. neprítomný človek: ospravedlniť n-ých

neprítomnosť -ti ž. 1. ▶ nezúčastnenie sa, chýbanie niekoho v práci, v škole al. na nejakom podujatí; syn. absencia; op. prítomnosť: ospravedlniť svoju n. v práci; oznámiť n. spolužiaka; n. viacerých poslancov v rokovacej sále znemožnila hlasovanie; zastupovať riaditeľa počas neprítomnosti; nikto si nevšimol moju n.; Nič nie je ľahšie ako zvaliť vinu na iného. Najmä v jeho neprítomnosti. [I. Izakovič]
2. ▶ nejestvovanie, chýbanie niečoho, absencia; op. prítomnosť: n. obrazovej prílohy; chemická reakcia v neprítomnosti kyslíka; Žiadna cesta, neprítomnosť áut, okrem domu žiadna civilizácia. [P. Jaroš]
3. ▶ neúčasť vedomia, nevnímanie okolia: všimla si n. dcérinho pohľadu; uzavrel sa do mlčanlivej neprítomnosti; Zamrzí ma, že sa ju [ženu] môj spoločník pokúša surovo vyrušiť z jej duchovnej neprítomnosti, ktorá jej dodáva toľko pôvabu. [KŽ 1961]

neprítomný príd. ktorý nie je prítomný na nejakom mieste, vzdialený, nezúčastnený: n. žiak; pren.: n. duchom nevnímajúci, zamyslený; hľadieť neprítomnými očami (Urb.) v zamyslení; n. výraz v tvári (Ondr.); Svorad sa usmieval neprítomným smiechom (Hor.) núteným, neprirodzeným;

neprítomne prísl.: n. sa pozerať, hľadieť, tváriť sa, povedať, usmievať sa ap. bez účasti, nevnímajúc;

neprítomnosť, -ti ž.

(jedna) neprítomnosť; (bez) neprítomnosti; (k) neprítomnosti; (vidím) neprítomnosť; (hej) neprítomnosť!; (o) neprítomnosti; (s) neprítomnosťou;

(tri) neprítomnosti; (bez) neprítomností; (k) neprítomnostiam; (vidím) neprítomnosti; (hej) neprítomnosti!; (o) neprítomnostiach; (s) neprítomnosťami;