neprítomný
I. príd.
1. kt. nie je práve na danom mieste, vzdialený, op. prítomný: zastupovať n-ého spolupracovníka
2. ukazujúci neúčasť vedomia, nevšímavý: n. pohľad, výzor
● byť → duchom n.;
neprítomne prísl. k 2: n. hľadieť;
neprítomnosť -i ž.: hlásiť n. (žiaka)
II. neprítomný m. neprítomný človek: ospravedlniť n-ých
neprítomnosť -ti ž.
neprítomnosť -ti ž. 1. ▶ nezúčastnenie sa, chýbanie niekoho v práci, v škole al. na nejakom podujatí; syn. absencia; op. prítomnosť: ospravedlniť svoju n. v práci; oznámiť n. spolužiaka; n. viacerých poslancov v rokovacej sále znemožnila hlasovanie; zastupovať riaditeľa počas neprítomnosti; nikto si nevšimol moju n.; Nič nie je ľahšie ako zvaliť vinu na iného. Najmä v jeho neprítomnosti. [I. Izakovič] 2. ▶ nejestvovanie, chýbanie niečoho, absencia; op. prítomnosť: n. obrazovej prílohy; chemická reakcia v neprítomnosti kyslíka; Žiadna cesta, neprítomnosť áut, okrem domu žiadna civilizácia. [P. Jaroš] 3. ▶ neúčasť vedomia, nevnímanie okolia: všimla si n. dcérinho pohľadu; uzavrel sa do mlčanlivej neprítomnosti; Zamrzí ma, že sa ju [ženu] môj spoločník pokúša surovo vyrušiť z jej duchovnej neprítomnosti, ktorá jej dodáva toľko pôvabu. [KŽ 1961]
absencia 1. nezúčastňovanie sa na niečom, chýbanie (op. prezencia) • neprítomnosť • neúčasť: absencia, neprítomnosť, neúčasť na zasadaniach
2. p. nedostatok 1
neprítomnosť p. absencia 1
neprítomný príd. ktorý nie je prítomný na nejakom mieste, vzdialený, nezúčastnený: n. žiak; pren.: n. duchom nevnímajúci, zamyslený; hľadieť neprítomnými očami (Urb.) v zamyslení; n. výraz v tvári (Ondr.); Svorad sa usmieval neprítomným smiechom (Hor.) núteným, neprirodzeným;
neprítomne prísl.: n. sa pozerať, hľadieť, tváriť sa, povedať, usmievať sa ap. bez účasti, nevnímajúc;
neprítomnosť, -ti ž.
neprítomnosť ž. neúčasť, chýbanie na nejakom mieste: V mojej neprítomnosti sa porobili také veci! (Lukáčovce HLO); Já vám povém, čo mán proťi ňemu, ale ňé čil, ket tu ňeni, za jeho ňeprítomnosťi ňé! (Lapáš NIT)