nepríčetný príd. kt. neovláda svoje konanie, zbavený rozumu; svedčiaci o tom: n. človek; kričať ako n.; n. výraz tváre; urobil to v n-om stave;
nepríčetne prísl.;
nepríčetnosť -i ž.: zúriť do n-i
nepríčetne 2. st. -nejšie prísl.
nepríčetne 2. st. -nejšie prísl. i psych. ▶ neovládajúc rozumom, vôľou svoje konanie, činy, šialene, nenormálne; op. príčetne: správať sa n.; n. sa smiať; n. hľadí pred seba; zúri čoraz nepríčetnejšie; Ale bolo to aj urážlivé a odporné, ako tam nepríčetne vrieskali. [K. Jarunková]
nepríčetný príd. (o ľuďoch al. ich prejavoch) v ktorého konaní al. prejavoch niet rozumnosti, správnosti, pozbavený rozumu, bez rozumu, bláznivý; nenormálny, abnormálny: n. človek; n. škrek, n. hlas; Ty blázniš, si nepríčetná. (Tat.); nepríčetný výraz v tvári (Chrob.); plameň nepríčetného hnevu (Gráf); práv. n. stav v ktorom nie je osoba zodpovedná za svoje činy;
nepríčetnosť, -ti ž.