nepotrebný príd. zbytočný; neužitočný: n-á vec; byť niekde, niekomu n.;
nepotrebne prísl.;
nepotrebnosť -i ž.
nepotrebný -ná -né príd.
nepotrebný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ bez ktorého sa dá zaobísť; ktorý nie je treba; syn. zbytočný; op. potrebný: staré nepotrebné veci, haraburdy; odvoz nepotrebného materiálu; odpredaj nepotrebných zásob; zbierať obnosené nepotrebné šatstvo; zahlcovať deti nepotrebnými informáciami; odstrániť nepotrebné súbory z počítača; potením sa vylučujú nepotrebné látky z organizmu; Je sama ako trieska vyhodená na breh. Stroskotaná, úbohá triesočka. Nikomu nepotrebná. [V. Mináč]
nepotrebný p. zbytočný
zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím
nepotrebný príd. zbytočný, daromný, márny: n. človek, n-á vec, n-á reč; n. hnev (Sládk.);
nepotrebne prísl.
nepotrebný príd. zbytočný, neužitočný: Mne su tvojo peneze nepotrebnia (Kameňany REV); Je to strašňe smutné, kec ctarí človeg zisťí, že je ňepotrební (Lapáš NIT); ňepotrební človek (Hor. Lehota DK)
nepotrebný príd 1. kt. nie je potrebný, zbytočný: ponewazd (!) sem ya W. M. nepotrzebny (PARTIZÁNSKE 1556); nepotrebné jest, aby ste se zarmucovali (ASL 1677); strogil se obed pre deputatow, ku kterim se priplichtily y giny mnozy nepotrebny (ŽILINA 1713) 2. neužitočný, neprospešný: mnozy gsau, ktery nepotrebne wogny powzbuzugi (SP 1696); -e prísl bez potreby, zbytočne: kdo bi koli ces siatu zem cestu robil umiselne a nepotrebne (L. JÁN 1704); -o vetná prísl netreba; nemožno: zadneho neznameho bez pasussa predchadzagiciho czloweka nepotrebno prepustit (HRANOVNICA 1782); -osť ž zbytočná vec: wssecki wssaďe ňepotrebnosťi a daremnosťi gak w gmenách a slowách, tak ay w litterách gsem odrezáwal (BR 1785)