neposlušný príd. kt. nepočúva, neposlúcha, nerád plní príkazy: n. syn;
neposlušne prísl.;
neposlušnosť -i ž.: občianska n. nerešpektovanie nariadení výkonnej moci
neposlušný -ná -né 2. st. -nejší príd.
neposlušný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý nie je ochotný plniť cudzie príkazy, nariadenia, rešpektovať výchovné úsilie al. dohodnuté normy, postupy a pod., nespolupracujúci; op. poslušný: neposlušné deti; n. pes; potrestať neposlušných žiakov, vodičov; vymeniť n. manažment; čím je starší, tým je neposlušnejší; Znova mi vynadali, že som veľmi neposlušný pacient. [V. Pankovčín] 2. trochu expr. ▶ ktorého možno iba ťažko ovládať; ktorý nie je taký, aký by mal byť; syn. nepoddajný: neposlušné vlasy, kučery; upraviť si n. výstrih, neposlušné plavky; neposlušné slzy jej stekali po lícach; neposlušnými prstami tápal po klávesoch; Po krátkom uvažovaní sa rozhodol neposlušný zámok odstreliť. [A. Hykisch]; Rádio znovu vypovedalo poslušnosť. Sestrička potriasla neposlušným aparátom, no hudba sa už z neho neozvala. [J. Fekete] ◘ fraz. publ. neposlušný poslanec poslanec zvolený za určitú stranu, ktorý sa neriadi programom, smernicami al. dohodami schválenými väčšinou jej členov
neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne deti • samopašný • nezbedný • nezbednícky • nedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiaci • neviazaný • nespútaný • nespratný • roztopašný • rozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiaci • nevychovaný • zastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobný • naničhodný • zlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéra • expr.: lapajský • uličnícky
p. aj svojvoľný 1
samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný
svojvoľný 1. ktorý koná, ako sa mu zachce, podľa momentálneho naladenia, bez ohľadu na iných a často aj proti vôli iných; svedčiaci o uplatňovaní svojvôle • samovoľný • zried. sebevoľný • svojhlavý: svojvoľné, samovoľné dieťa; samovoľné, sebevoľné, svojhlavé konanie, rozhodnutie • samopašný • roztopašný (šantivo svojvoľný): starena okrikovala naháňajúce sa samopašné, roztopašné deti • neposlušný • nedisciplinovaný • nespratný: chlapča vzbudzovalo pozornosť svojím neposlušným, nedisciplinovaným, nespratným správaním • nespútaný • rozpustený (ktorý nepozná mieru svojvôle, ktorý nemá nijaké zábrany): nespútaná, rozpustená mládež
p. aj tvrdohlavý
2. p. ľubovoľný
neposlušný príd. ktorý neposlúcha, neplniaci rozkazy, želania niekoho: n-é dieťa, n-á žena; pren. n-é vlasy rozhádzané; n-é oči (Gráf) ktoré nemožno ovládať, stále sa pohybujúce;
neposlušnosť, -ti ž.
neposlušný príd. ktorý nerád poslúcha, neplniaci príkazy (obyč. o deťoch): To je neposlušní chlapčisko (Kameňany REV); Čilajšé ďeťi sa vaččinóv šecki ňeposlušné (Golianovo NIT); neposlušní chlapec (Lukáčovce HLO)
neposlušný príd 1. kt. sa nedá počuť; kt. nepočúva: čas gest, aby začal giž saudjt kazdeho a zwlasst geho hlasv wzdy neposlussneho (LK 1690); hlas ackoliw bil libezny a laskawi, nicmeneg srdca obmekčiti a ussi neposlussne hriessnikuw otewriti nemohlo (MS 1758) 2. neposlúchajúci, neplniaci rozkazy; spurný: takych neposlussnych ma polepssiti trzmi ssilinky (ŽK 1473); bude-li (Ondrej) spuorny a neposlussny, wladzien bude Mathus trestati geho (ŽILINA 1685); Adam panu Bohu neposlussny byl (MS 1758); exlex: práwu neposlussny, swawólny (KS 1763); subst n. m neposlušný človek: wiobczuwati neposlussnich a odpornich (TC 1631); -e prísl: contumaciter: neposlussňe, odpórňe, neustúpňe (KS 1763); -osť ž nepodriaďovanie sa: pisar powiněn bude poznamenati: dostvčiněnj sentencye aneb neposlussnost (RUŽOMBEROK 1598); skrze neposlussnost gedneho čloweka hrich prissel na swet (TC 1631); welika neposlussnost mezy mestanstwom se spatruge (S. ĽUPČA 1739); do tohoto mizerneho stawu priwgedla mna zla wula, rozpustili žiwot a moga neposlussnost (MiK 18. st)