neporušený príd. zachovaný v pôv. stave, nedotknutý: n. obal, ostať v n-om stave;
neporušene prísl.;
neporušenosť -i ž.
neporušenosť -ti ž.
neporušenosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo je neporušené, čo nie je (nepriaznivo) zmenené oproti pôvodnému stavu; syn. nedotknutosť, zachovanosť; op. porušenosť: mravná n.; n. pečate, plomby; n. imunitnej obrany organizmu; zachovávať n. flóry, niektorých chránených krajinných oblastí; v obchodoch si treba všímať n. obalu výrobkov □ dopr. zabezpečenie neporušenosti tovaru vykonanie opatrení, aby sa tovar dostal prijímateľovi v tom stave, v akom bol prijatý na prepravu
čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu
2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť
neporušenosť p. čistota 1
neporušený príd. ktorý nie je porušený, zachovalý, nedotknutý, nepokazený: n. stav, ostať n.; Chalupa stála neporušená. (Ondr.); n-á panna ktorá nemala pohlavný styk;
neporušenosť, -ti ž. nepokazenosť, zachovalosť pôvodného stavu, nedotknutosť