neporušený príd. zachovaný v pôv. stave, nedotknutý: n. obal, ostať v n-om stave;
neporušene prísl.;
neporušenosť -i ž.
neporušený -ná -né príd.
neporušený -ná -né príd. ▶ zachovaný v pôvodnom, dobrom stave, bez (nepriaznivých) zásahov; syn. nedotknutý, nenarušený; op. porušený: neporušená hrobka faraóna; neporušená zubná sklovina; krajina s nádhernou neporušenou prírodou; prevziať neporušenú zásielku; kostol sa zachoval takmer v neporušenom stave; tovar musí byť dodaný v pôvodnom, neporušenom obale □ ban. neporušené pole územie, ktoré zostalo v pôvodnom uložení
celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktný • súdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmota • súvislý • neporušený • jednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstva • integrálny • zried. celostný (Jesenská)
p. aj súdržný
2. p. celkový, ucelený, úplný 1
nedotknutý ktorý je zachovaný v pôvodnom stave • neporušený • nenarušený: na stole ležali nedotknuté veci; aj po rokoch sú ich vzťahy neporušené, nenarušené • zried. netknutý (ktorého sa nik nedotkol): netknutá posteľ • odb. intaktný • zachovaný • pôvodný (bez zmeny oproti predchádzajúcemu al. začiatočnému stavu): záhrada ostala zachovaná, pôvodná • nenačatý (o jedle a pití): obed ostal nedotknutý, nenačatý • kniž.: panenský • nepoškvrnený: málokde sa zachovala taká panenská, nepoškvrnená príroda • expr. zried. prečistý (pohlavne nedotknutý): prečistá panna
p. aj poctivý
neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu • nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámok • zachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdravie • pôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stave • nepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižke • kniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstva • celý • celistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý
poctivý 1. ktorý ešte nemal pohlavný styk • počestný • nedotknutý • neporušený: poctivé, počestné dievča; nedotknutá, neporušená panna
2. p. čestný 1, statočný, bezúhonný
súvislý 1. ktorý je vzájomne pospájaný, tvoriaci celok • neprerušený • neprerušovaný • odb. spojitý: súvislá, neprerušená, neprerušovaná, spojitá čiara • neporušený: súvislá, neporušená vrstva prachu • jednoliaty • celistvý • nečlenený • kniž. monolitný: jednoliaty, celistvý kus hmoty; nečlenený, monolitný celok • nepretržitý • hovor. nonstop: nepretržitý rachot ťažkého stroja; nonstop prevádzka • plynulý: plynulý chod výroby • kniž.: kontinuálny • kontinuitný: kontinuálny, kontinuitný vývoj
2. ktorý má vnútorný zmysel (obyč. o slovnom prejave) • neprerušený • plynulý: súvislá, neprerušená reč; nezmohol sa na jedinú súvislú, plynulú vetu • plynný: plynné vyjadrovanie, čítanie • ucelený • odb. koherentný: súvislý, ucelený, koherentný text
zachovaný 1. ktorý je v dobrom, pôvodnom stave • neopotrebovaný: zachované, neopotrebované topánky • ako nový: jej šaty boli ako nové • hovor. zánovný (už nie celkom nový): zánovný klobúk • neporušený: neporušená stavba zámku • kniž. zachovalý: zachovalý nábytok
2. p. bezúhonný
neporušený príd. ktorý nie je porušený, zachovalý, nedotknutý, nepokazený: n. stav, ostať n.; Chalupa stála neporušená. (Ondr.); n-á panna ktorá nemala pohlavný styk;
neporušenosť, -ti ž. nepokazenosť, zachovalosť pôvodného stavu, nedotknutosť
neporušený príd. zachovaný v pôvodnom stave; neznehodnotený, nepoškodený: Keť po rokoch sťeli do sinovho hróbu pochovaď aj occa, najšli jeho ťelo ňeporušené (Lapáš NIT); Snopi žita še na mlacarňi u plevňi vimlaciľi s cipami, žebi slama zostala ňeporušena (Brezina TRB)
neporušený príd 1. nenarušený, zachovaný; nedotknutý, nepokazený: kupu a trch dokonany, zgednany na pokog, neporusseny (SLIAČE 1597); incorrupta sanitas: neporussene zdrawj (KS 1763); obraz czely, neporusseny (PeP 1770); abi manželstwa pozostawali w neporusseneg gednote (SJ 18. st); w octe močene meso za dluho neporusseno zostawa (PR 18. st) 2. bezúhonný, mravne čistý, nepoškvrnený: (Panna Mária) neporussena, Bohu prygemná (CC 1655); Elzeasius se odebral od manzelki sweg, s kteru w neporusseneg čisstote ziwi bil (SPr 1783) 3. neporušiteľný, nepodliehajúci skaze; trvalý: prosym Pane, mňa z neporussenú pewnostu upewniti ráč (BlR 18. st); -e prísl k 1: starssy z lidu w regimentu pri saudech neporussene zachowawagice poradek chwalitebny (AgS 1708); incorrupte: neporusseňe (KS 1763); Josafat w začateg pobožnosty neporušené ass do koncza ziwota dotrwa (PeP 1769); k 2: inviolate: neporusseňe, neposskwrňeňe (KS 1763); -osť ž 1. bezúhonnosť, nepoškvrnenosť: castimonia: neporussenost, neposskwrnenost (WU 1750) 2. vlastnosť toho, čo nepodlieha skaze, neporušiteľnosť: w blesku slunce se prestawuge (Boh), dar gasnosti w geho trwanliwosti, dar necitedlnosti a neporussenosti (SlK 1766-80)