neporiadok, -dku m.
1. stav, v ktorom je niečo rozhádzané, neusporiadané, nesúlad (op. poriadok): narobiť n-u; v izbe dosť neporiadku (Kuk.); pren. niečo (napr. zdravie, žalúdok) je v n-u nie je, ako má byť; je pokazené ap.;
2. obyč. v mn. č. neporiadky rozpory, rozbroje, chaotický stav: Za panovania slabých kráľov mnohé povstali neporiadky v krajine. (Kal.)