Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nepokoj -a m.

1. stav napätia, nedostatok pokoja, nepokojnosť: duševný n., pociťovať n.

2. prejav nespokojnosti, rozruch: vypukli n-e

3. hovor. zotrvačníkové koliesko v hodinách;

nepokojný príd.

1. k 1, 2: n. človek, sen; n-á noc

2. rušný, búrlivý: n-é časy, n-é more;

nepokojne prísl.: n. spať;

nepokojnosť -i ž. nepokoj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nepokoj ‑a m.; nepokojný; nepokojne prísl.; nepokojnosť ‑i ž.

nepokojný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1.ktorý je v stave duševného napätia, rozrušenia, psychickej nerovnováhy, neistoty, nevyrovnaný, rozháraný; svedčiaci o tom; op. pokojný, tichý: n. človek; nepokojná duša, povaha; v hlave mu vírili nepokojné myšlienky; je zo dňa na deň nepokojnejšia; Z nepokojného sna ho prebudil tlmený, ale vytrvalý buchot. [A. Baláž]lek. syndróm nepokojných nôh vôľou neovládateľné a nepotlačiteľné nutkanie pohybovať nohami (obyč. v noci), porucha centrálnej nervovej sústavy
2. ▶ vyznačujúci sa (masovými) prejavmi nespokojnosti, nesúhlasu s niečím, plný nepokoja, napätia; op. pokojný: nepokojná doba, situácia; chudobná, nepokojná krajina; nepokojné pohraničné oblasti; zástup bol čoraz nepokojnejší
3.neprestajne sa pohybujúci (z miesta na miesto), pohyblivý; op. pokojný: má nepokojné ruky, nevie, čo s nimi; Apatická tvár ožila, nepokojné oči začali víriť ako vyplašené ryby. [D. Kováč]; Roztrasené ruky neudržali opraty a nepokojnejší fako zastrečkoval. [J. Špaček]; Vari preto som bol veľmi živé a nepokojné dieťa, ktorému sa nohy nikdy nezastavili. [LT 2001]
4.ktorý je v prudkom pohybe, ustavične al. rýchlo sa meniaci, plný nepokoja, zvratov; syn. búrlivý; op. pokojný, tichý: seizmicky n. región; nepokojná hladina mora; noc bola nepokojná, s dlhotrvajúcou búrkou; mať pohnutý a n. život; Dostanem sa až k spenenej riave, bujnej a nepokojnej ako jarné túžby. [B. Bobáková]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

p. aj prudký, bujný 2


nekľudný správ. nepokojný


nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človekznepokojenýrozrušenývzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miestonervóznyznervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohybypodráždenýrozdráždenýsplašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôňnetrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvonapätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosférarozháranýrozvrátenýrozbúrenýrozvírenýkniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)

2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohyneposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné konerozbehanýblúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľadživý: mať nepokojného, živého ducha

3. p. rušný, búrlivý 1, 3


neposedný ktorý nevydrží pokojne, bez pohybu (sedieť) na jednom mieste (op. pokojný, vyrovnaný) • živýčulývrtký: neposedné, živé dieťa; čulé, vrtké medvieďanepostojný: nepostojné konenepokojnýhovor. expr.: rozbehanýrozlietaný (plný energie, aktivity): nepokojný, rozbehaný, rozlietaný pomocníknezbednýšantivý (o deťoch a mláďatách)


nespokojný ktorý pociťuje neľúbosť, nesúhlas; svedčiaci o tom (op. spokojný): nespokojní zákazníci; byť nespokojný s obsluhou; ozval sa nespokojný piskotrozladenýrozčarovaný (neuspokojený v istom očakávaní): rozladení, rozčarovaní voliči; som rozčarovaný tvojím správanímnepokojný: nepokojný životahasverskýahasverovský (večne nespokojný): ahasverská povahapobúrený (veľmi nespokojný, až nahnevaný): reakcie pobúrenej verejnosti


nesvoj 1. (iba v mennom prísudku al. doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom al. telesnom stave • fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej kožiznepokojenýnepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný

2. p. cudzí 1


netrpezlivý ktorý nemá dostatok trpezlivosti, strpenia; svedčiaci o tom (op. trpezlivý) • nedočkavý: netrpezlivý, nedočkavý zákazník, hosť; nedočkavé prešľapovanienepokojnýnervózny (ktorý nevie pokojne čakať al. znášať niečo): nepokojný, nervózny pacientdychtivý (s netrpezlivosťou očakávajúci niečo od budúcnosti): netrpezlivá, dychtivá mladosťnaliehavýnástojčivý (vyžadujúci okamžitú reakciu, riešenie a pod.): naliehavé, nástojčivé volanie


rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučnýživý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živáfrekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatkanepokojnýbúrlivýrozbúrenýrozvírenýexpr.: rozkvasenývriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená dobakniž. pohnutý: pohnuté časyzastaráv. vzrušenýpoet. vzrušný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nepokojný príd.

1. prejavujúci duševný nepokoj, rozrušenie, rozruch, svedčiaci o nepokoji: n. človek, n. duch, n. temperament, n-é sny, n. spánok, n-á noc;

2. veľmi pohyblivý, stále sa pohybujúci: n-é oči; Nepokojné nôžky mihotajú sa po chodníku. (Jil.)

3. búrlivý: n-é more, n-é časy;

nepokojne prísl.;

nepokojnosť, -ti ž. nepokoj

Morfologický analyzátor

nepokojný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) nepokojný; (bez) nepokojného; (k) nepokojnému; (vidím) nepokojného; (o) nepokojnom; (s) nepokojným;

(štyria) nepokojní; (bez) nepokojných; (k) nepokojným; (vidím) nepokojných; (o) nepokojných; (s) nepokojnými;


(jeden) nepokojnejší; (bez) nepokojnejšieho; (k) nepokojnejšiemu; (vidím) nepokojnejšieho; (o) nepokojnejšom; (s) nepokojnejším;

(dvaja) nepokojnejší; (bez) nepokojnejších; (k) nepokojnejším; (vidím) nepokojnejších; (o) nepokojnejších; (s) nepokojnejšími;


(jeden) najnepokojnejší; (bez) najnepokojnejšieho; (k) najnepokojnejšiemu; (vidím) najnepokojnejšieho; (o) najnepokojnejšom; (s) najnepokojnejším;

(traja) najnepokojnejší; (bez) najnepokojnejších; (k) najnepokojnejším; (vidím) najnepokojnejších; (o) najnepokojnejších; (s) najnepokojnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) nepokojný; (bez) nepokojného; (k) nepokojnému; (vidím) nepokojný; (o) nepokojnom; (s) nepokojným;

(dva) nepokojné; (bez) nepokojných; (k) nepokojným; (vidím) nepokojné; (o) nepokojných; (s) nepokojnými;


(jeden) nepokojnejší; (bez) nepokojnejšieho; (k) nepokojnejšiemu; (vidím) nepokojnejší; (o) nepokojnejšom; (s) nepokojnejším;

(štyri) nepokojnejšie; (bez) nepokojnejších; (k) nepokojnejším; (vidím) nepokojnejšie; (o) nepokojnejších; (s) nepokojnejšími;


(jeden) najnepokojnejší; (bez) najnepokojnejšieho; (k) najnepokojnejšiemu; (vidím) najnepokojnejší; (o) najnepokojnejšom; (s) najnepokojnejším;

(tri) najnepokojnejšie; (bez) najnepokojnejších; (k) najnepokojnejším; (vidím) najnepokojnejšie; (o) najnepokojnejších; (s) najnepokojnejšími;


ženský rod

(jedna) nepokojná; (bez) nepokojnej; (k) nepokojnej; (vidím) nepokojnú; (o) nepokojnej; (s) nepokojnou;

(tri) nepokojné; (bez) nepokojných; (k) nepokojným; (vidím) nepokojné; (o) nepokojných; (s) nepokojnými;


(jedna) nepokojnejšia; (bez) nepokojnejšej; (k) nepokojnejšej; (vidím) nepokojnejšiu; (o) nepokojnejšej; (s) nepokojnejšou;

(tri) nepokojnejšie; (bez) nepokojnejších; (k) nepokojnejším; (vidím) nepokojnejšie; (o) nepokojnejších; (s) nepokojnejšími;


(jedna) najnepokojnejšia; (bez) najnepokojnejšej; (k) najnepokojnejšej; (vidím) najnepokojnejšiu; (o) najnepokojnejšej; (s) najnepokojnejšou;

(dve) najnepokojnejšie; (bez) najnepokojnejších; (k) najnepokojnejším; (vidím) najnepokojnejšie; (o) najnepokojnejších; (s) najnepokojnejšími;


stredný rod

(jedno) nepokojné; (bez) nepokojného; (k) nepokojnému; (vidím) nepokojné; (o) nepokojnom; (s) nepokojným;

(štyri) nepokojné; (bez) nepokojných; (k) nepokojným; (vidím) nepokojné; (o) nepokojných; (s) nepokojnými;


(jedno) nepokojnejšie; (bez) nepokojnejšieho; (k) nepokojnejšiemu; (vidím) nepokojnejšie; (o) nepokojnejšom; (s) nepokojnejším;

(dve) nepokojnejšie; (bez) nepokojnejších; (k) nepokojnejším; (vidím) nepokojnejšie; (o) nepokojnejších; (s) nepokojnejšími;


(jedno) najnepokojnejšie; (bez) najnepokojnejšieho; (k) najnepokojnejšiemu; (vidím) najnepokojnejšie; (o) najnepokojnejšom; (s) najnepokojnejším;

(tri) najnepokojnejšie; (bez) najnepokojnejších; (k) najnepokojnejším; (vidím) najnepokojnejšie; (o) najnepokojnejších; (s) najnepokojnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nepokojný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor