nepoctivý príd. nestatočný, nečestný: n. pracovník, predaj, n-é konanie;
nepoctivo prísl.;
nepoctivosť -i ž.
1. iba jedn. k nepoctivý
2. nepoctivý čin: dopustiť sa n-í
nepoctivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ bez dodržiavania morálnych zásad, nepoctivým, nečestným spôsobom; syn. nečestne; op. poctivo: n. nadobudnutý majetok; konať, podnikať n.; n. zbohatnúť; Či ste dakedy žili nepoctivo, že by ste sa ľuďom do očí pozrieť nemohli? [K. Horák]; Tomáš je skvelý, očarujúci, svedomitý, nezískal nič nepoctivo, len prácou, prácou a rozumom. [L. Ballek]; Čím má niekto drahšie auto, tým nepoctivejšie naň zarobil. [Sme 1993]
nepoctivý príd. mravne chybný, nemorálny, nečestný, nepočestný: n. človek, n. zárobok;
nepoctivo prísl.: n. získané peniaze;
nepoctivosť, -ti ž.
1. bez mn. č. nedostatok poctivosti, nečestnosť;
2. nepoctivý skutok, čin: dopustiť sa n-i