nepoškvrnený príd. kt. je bez (po)škvrny, nedotknutý, čistý: n. sneh; n-á česť bezúhonná; n-é počatie cirk. dogma o uchránení Panny Márie dedičného hriechu;
nepoškvrnenosť -i ž.
nepoškvrnenosť -ti ž.
nepoškvrnenosť -ti ž. kniž. 1. ▶ pohlavná čistota, počestnosť, poctivosť: panenská, dievčenská n.; dodržanie sľubu nepoškvrnenosti; V ruke drží [archanjel Gabriel] ľaliu - symbol čistoty, panenstva a nepoškvrnenosti. [VNK 2000] 2. ▶ stav toho, kto morálne nepochybil, kto je bez úhony, bezúhonnosť, počestnosť, čestnosť: osobná n.; n. detskej duše; Aby bol niekto dobrým kritikom, musí mať v sebe čosi ako nepoškvrnenosť ducha. [KŽ 1966]
čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu
2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť
nepoškvrnenosť p. čistota 2
nepoškvrnený príd. ktorý nemá škvrny, čistý, nedotknutý, nevinný, bezúhonný (v mravnom ohľade): dieťa čisté, nepoškvrnené (Jégé);
nepoškvrnenosť, -ti ž.