nepárny príd.
1. kt. netvorí pár, kt. patrí k inému páru, op. párny: n-e rukavice
2. (o čísle) kt. nie je deliteľný dvoma, op. párny: n. počet
nepárny -na -ne príd.
nepárny -na -ne príd. 1. ▶ netvoriaci pár al. patriaci k inému páru, nepatriaci k sebe; op. párny: zostali tu dve nepárne rukavice, topánky 2. ▶ (o číselnom určení) nedeliteľný dvoma; zakončený číslicou 1, 3, 5, 7, 9 a pod.; op. párny: n. deň, týždeň, mesiac, rok; pri hlasovaní je potrebný n. počet členov; n. verš básne; nepárna slabika slova; nepárna strana zošita; na ľavej strane tejto ulice sú nepárne čísla domov □ mat. nepárne číslo celé číslo, ktoré nie je násobkom čísla 2 (napr. 1, 3, 5, 7, 9, 11 a pod.); nepárna mocnina mocnina s nepárnym exponentom
1. nedajúci sa deliť dvoma: n-é číslo, n. počet;
2. netvoriaci pár, nepatriaci k sebe: n-e topánky
nepárny príd. 1. netvoriaci pár, patriaci k inému páru: Ňepárňie topanki si si obúv (Mur. Lehota REV); Dze rozmíšláš, šak si si dala nepárné fusakle (Zvončín TRN) 2. nedeliteľný dvoma: Bo to fše zme davaľi ňeparne čisla, žebi tote vajca do pari ňebuľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Na jennom boku ulice Ňitre sa párné číslá (domov), na druhon ňepárné (Lapáš NIT); nepární numer (Kameňany REV)
nepárny príd 1. (o dobytku) nezapriahaný v páre, netvoriaci pár: neparnj wolkowe, mlady yunczekowe nechtegj tahnut w garme (BV 1652) 2. nerovnaký, rozličný, rozdielny: (:dialecticus paria disparibus confert:) dialektik parne (veci) z neparnymy znassa (KoB 1666)